„Bože!“ vzdychol si Iasonos a pridal rýchlosť.
Pridali aj Taliani. Na pokyn Amadea sa obaja sklonili, pričom guľka, ktorá bola opäť vystrelená, rozbila zadné sklo a zaborila sa do Amadeovho sedadla.
„Idú po mne, alebo po tebe?“ opýtal sa ho Iasonos nahlas, aby prehlušil burácanie motorov aj ďalší výstrel.
„Ako to mám, dočerta, vedieť!“ zaškrípal zubami Amadeus.
„Amadeus, blíži sa križovatka.“ vravel po chvíli vystrašený Iasonos. Chvíľu na nich nestrieľali, asi si museli nabiť zbrane.
„A?“
„Mám ísť do vnútrozemia, alebo smerom k moru?“
„To je jedno, len nech... Moment!“ dostal Amadeus nápad. „Vieš čo, choď k moru.“
Iasonos na križovatke trielil naďalej vpred a Taliani ich nasledovali. Revolvery už mali nabité, a tak sa kde-tu ozval aj nejaký ten výstrel. Pravdepodobne to neboli profesionáli, inak by už dávno trafili pneumatiky a obaja mladíci by už neboli pri živote.
„Blížia sa serpentíny.“ oznámil Iasonos chrapľavo. Reflektory ich auta odhalili pobrežie, ktoré opisovala dvojprúdová cesta. Pobrežie bolo vyložené veľkými balvanmi, o ktoré sa rozbíjali vlny.
„Dobre. Až sa začne cesta zatáčať, neuhni, choď akoby do mora.“ poradil mu Amadeus.
„ČOŽE!“
„Iasonos, ver mi. Bože!“
Tentoraz guľka preletela tesne vedľa Amadeovej hlavy a rozbila predné sklo automobilu. Iasonos, ktorý šiel teraz len popamäti, lebo cez počestné praskliny nevidel takmer nič, pristal na Amadeovu radu a vletel na klzké skaly.
Ich prenasledovatelia, ktorí za nimi šli v tesnom závese, sa domnievali, že odbočia a pôjdu po ceste. Oni odbočili, no potom šliapli na brzdy a leteli za nimi po pobreží.
„Choď rovno, Iasonos, akoby si chcel vojsť do mora pred nami!“ kričal rozrušený Amadeus, keď ďalšia guľka prederavila jeho sedadlo a on pocítil nepríjemnú bolesť v pravom boku.
„Amadeus, tam je príkry svah, ktorý končí rovno v mori!“ upozornil ho šofér, ktorý si jeho zranenie nevšimol.
„Rob, ako vravím.“ nedal sa Amadeus. Iasonos prikývol, ba pridal aj rýchlosť.
Rútili sa šialeným tempom rovno do náručia rozbúreného mora. Tesne pred hrozným nešťastím Amadeus skríkol:
„ZABRZDI RUČNOU BRZDOU A SKRÚŤ VOLANT NAĽAVO!“
Iasonos tak urobil. Tesne pred svahom zastali a skrútili sa. Ešte nebolo jasné, na ktorú stranu budú otočený, Iasonos už vypol ručnú brzdu a zaradil rýchlosť. Vyletel na cestu a vtom zastali, lebo gumy už mali úplne zodraté.
Ich prenasledovatelia až také šťastie nemali. Nestihli zabrzdiť ani vytočiť volant a za strašného kriku vleteli na svah do mora.
„Hádam vedia plávať a podarí sa im z auta dostať von.“ utrúsil Amadeus, lebo si vedel predstaviť, že po takom výkone by sa dostali na breh štvornožky a nedokázali by im už ublížiť.
No mýlil sa. Na príkrom svahu sa auto prevalilo na strechu. Krátko sa kotúľalo. Nakoniec sa ustálo na streche a pomaly skĺzalo do mora, pričom spod kapoty leteli pri trení kovu o kameň iskry. No do mora sa nedostalo. Vybuchlo. Explózia bola taká silná, že zhodila zo zeme Iasonosa a Amadea, ktorí sa na to dívali pred autom.
„PREPÁNAJÁNA!“ zvolal Iasonos po krátkej chvíli ticha, keď pred nich dopadli tlejúce dvere z auta ich prenasledovateľov. „Veď my sme priamo zodpovední za ich smrť! To je rovnaké, akoby sme im vpálili guľku do hlavy!“
„Presne o to im išlo.“ vzdychol Amadeus, no ani jemu to nebolo jedno. „Bola to sebaobrana.“
„Kruté. Sme vrahovia.“
„Buď oni, alebo my.“
„Áno, ale... Amadeus, ty si zranený!“
„To... To nič nie je.“
„Ale je, veď krvácaš.“ krútil hlavou Iasonos. „Tak poď, musíme ísť teraz po svojich. Auto sa ani nepohne a najbližšie ľudské obydlie je tri míle.“
Pohli sa vpred po krajnici cesty. Po niekoľkých krokoch sa však Amadeovi zastrelo pred očami a spadol by na zem, ak by ho Iasonos nebol podchytil.
„Iasonos?“
„Tu som. To zranenie nie je nič vážne, teda, aspoň myslím. Tak poď, pomôžem ti.“
Amadeus neprítomne položil ruku Iasonovi cez plecia a ťahal jednu nohu za druhou, pričom väčšinu jeho telesnej váhy mal na starosti Iasonos. Pochyboval, že takto dokážu napredovať tri míle.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár