Denník z USA - Ako som pocítil šťastie pri mrznutí na klzisku (deň 66)
Dnes ráno som prešiel ďalšími oficialitami a rituálmi na zhromaždení bratsva DeMolay. Prestal som protestovať a jednoducho som prijal realitu taká, aká je. Zúčastnil som sa posledného rituálu a nudil som sa tam dve hodiny, opakovane si stávajúc a sadajúc so spoluprítomnými, ktorí aplaudovali postarším mužom, slobodomurárom, ktorých mená mi nič nehovorili. Myšlienkami som však už bol doma vo svojej posteli.
Na poludnie som nasadol do auta a vydali sme sa na cestu domov. Na moje počudovanie, nešli sme domov priamo, ale zastavili sme sa na miestnom klzisku, kam Karen zobrala niekoľko malých dievčat (Karen je vedúca skupiny malých dievčat - rainbows - dúhy). Moje oblečenie nebolo práve najvhodnejšie na dvojhodinové čakanie na klzisku. I napriek tomu som však pocítil šťastie, prvýkrát po dvoch dňoch strávených na tak veľkolepej udalosti ako bolo zhromaždenie DeMolay. Povedali mi, že to budú najlepšie dni môjho života, pretože tam budem mať toľko možností zabaviť sa.
Pravdupovediac, neboli to najlepšie dni môjho života. Tie ešte len prídu. Keď sa vrátim domov a uvidím úsmev môjho mrňavého synovca, keď sa vyberiem s Táňou do Billy a kúpime si chleba s cibulu, keď pôjdem so svojou najlepšou kamarátkou do divadla... Ale to ešte len bude .
A tak som si mrzol a zároveň sa i tešil na klzisku. Tešil som sa z chladu, ktorý mi pripomenul, aké krehké a zraniteľné (a nechladuvzdorné) je moje telo. Tešil som sa z malých obláčikov vodnej pary, na ktorú sa premieňal moj horúci dych. Tešil som sa z detského smiechu, ktorý sa neprestajne ozýval na zadných sedlách auta, keď sme dievčatá viezli domov.
Uvedomil som si, že šťastným ma nerobí to, kde som a čo robím, ale to s kým som, pretože to nie sú okolnosti, ale ľudia, ktorí ma robia šťastným. Môžem byť na veľkolepom bále, ale pokiaľ nemám s kým tancovať, radšej uprednostním jedenie chleba s cibuľou.
ináč, si uvedomuješ, že tu máš 217 fanúšikov, tešiacich sa na celý rok s tvojimi blogmi, a ty ich hnusne zradíš, keď teraz začneš blogovať niekde inde?
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.