Rýchlo som dokončil včerajší blog, zverejnil som ho a utekal som do školy. Nevzal som si so sebou svoju rozčítanú Lolitu. A to bola chyba. Úžasná kniha o mužovi, ktorému počas detstva zomrela jeho prvá sexuálna láska,z čoho sa nikdy poriadne nedostal, a tak bol navždy priťahovaný iba mladými dievčatami. Oženil sa so ženou iba preto, že sa zamiloval do jej dcéry. Mladá, 11 ročná Dolores, Humbertom nazývaná Lolita, je na svoj vek veľmi vyspelá. Zamiluje sa do Humberta a...
Ďalej som sa ešte nedostal. Ale nebojte, informujem vás o pokračovaní hneď ako sa dostanem ďalej!
Len to som chcel, že táto úžasná kniha ma mohla zachrániť od nudy, ktorá bola dnes v škole.
Na Fyzike sme nerobili nič. Teda ostatní robili opravy testu (test corrections), ale ja som nemusel, nakoľko som z písomky z voľného pádu dostal 100%. To aj mňa prekvapilo, nakoľko na Slovensku som z podobného testu dostal 4. A to ani nebol najjednoduchší test, ale tak, keď na Slovensku sme to preberali na 2 hodinách a tu v USA celý mesiac... Ďalší dôvod pre Američanov utvrdzujúcich ich v tom, že som chodiaca encyklopédia. Omyl. Iba používam mozog.
Na chémii sme nerobili taktiež nič. Takmer. To "opakovanie", ktoré obsahovalo 10 otázok typu, "Ak máš 1 mól molekúl CO2, koľko ich máš?" som mal hotové za 5 minút. Po tej veselej hodine, na ktorej sme si vyspevovali pesničku o Avogadrovej konštante a 25-krát sme si ju napísali do zošita to bolo... ubíjajúce. A to bola jedna z tých ťažších otázok!
Najviac ma dostala "Challenging question" (akože ťažká otázka)
,,Akú hmotnosť má 1 mól molekúl CO2?"
Toto sme robili v kvarte.
Vytiahol som teda hárok papiera, ža odpíšem Nike (tej, čo som včera spieval cez skype hymnu) na jej list, ktorý mi poslala z Fínska. Začal som teda písať, len tak z brucha a tlačeným písmom, pretože Nika mi vynadala, že nevie moje písané prečítať. Vtom si ku mne sadla Sarah, pekná a inteligentná (máme spolu Calculus triedu, najťažšiu matematiku na škole) cheerleaderka a spýtala sa ma nejakú otázku ohľadom chémie. Bol som z nej trochu očarený, a tak som napísal Nike do listu veľké "Aaaaaaaa" písaným písmom. Taký som bol mimo! Pekne voňala. Aj to som jej napísal. Ako coconut. Vtom som si uvedomil, že mi všetky ženské krémy voňajú ako coconut, i keď asi všetky nie sú.
Spýtal som sa teda (informačne) Mariah, ktorá sedí predo mnou:
,,Aký krém používaš?"
Mariah bola z mojej nečakanej otázky očividne mimo, a tak jej chvíľku trvalo, kým sa vykoktala. Už ani neviem, čo povedala, pretože na mňa prehovorila Emma. Anjel. Túto dievčinu vám raz ukážem, len sa jej musím spýtať, či ju môžem zverejniť na svojom blogu. To až keď sa s ňou zblížim (ako si to plánujem .
,,Sú ľudia v Amerike odlišní od tých na Slovensku?"
,,Američania sú trochu priateľskejší..." odpovedal som jej
,,Je Slovensko veľmi odlišné od USA?" nenechala ma dopovedať.
,,Záleží od toho, v čom odlišné..."
,,Je škola odlišná?" prerušila ma ďalšiu otázkou.
,,Áno, je. Je ťažšia a učitelia sú tiež odlišní."
,,Je Slovensko komunistická krajina?" a ďalšou otázkou.
,,Post-komunistická."
,,To znamená...?"
,,Komunizmus tu bol pred 20 rokmi."
A začala sa ma pýtať na ďalšie veci ako sloboda, cirkev...Bolo milé, koľko otázok mala. A v žiadnej z nich sa nevyskytovala tá zvyčajná tínedžerská americká naivita, kde jediná otázka, ktorú pre mňa daný človek má po tom, čo sa dozvedel, že som z inej krajiny:
,,Do you guys have Taco Bell?"
NIE nemáme. Nemáme mexické fastfoody.
Ale Emma sa ma otázky pýtala so záujmom, i napriek tomu, že ju to možno bolelo. So šálou okolo krku a trochu zachrípnutým hlasom... Určite ju to bolelo.
Nakoniec sme sa dostali k téme poézia. Ona píše básničky! Juuu. Dokonalá. A vyzerá ako Francúzska! Takto nejako. Lenže jej oči sú viac orieškové. A jej nos je krajší. A jej pery ešte plenšie. A vlasy má krajšie. Lolita .
Ďalšie nudné hodiny vám už opisovať nebudem, úplne ma unudili a monotónny hlas angličtinára na poslednej hodine ma skoro usmrtil k smrti!
Teda, možno by vás ešte zaujímalo, že sme mali na Histórii USA hosťa, mladé dievča, ktoré pred rokom graduovalo na našej Waterford High a rozprávalo nám o svojich skúsenostiach na univerzite. Chodí na Chico college, so zameraním na žurnalistiku.
Z jej rozprávania sa mi študentský život v Amerike zdá veľmi odlišný od toho slovenského. Myslím, že toto video jej rozprávanie celkom vystihuje. Univerzita v USA je miesto, kde sa človek môže naozaj realizovať. Veď čo by sa aj nerealizoval za tých 15 tisíc dolárov, ktoré tvorí školné, ročne.
Ale zasa majú tu aj nejaké pomocné programy od americkej vlády, takže dobrí študenti to majú o dosť ľahšie (a lacnejšie). Ale nerozumiem sa do toho. To nákupné centrum ma však dostalo!
Od 1. Decembra blogujem na svojom novom krásnom blogu, na » murcatko.tumblr.com!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ladypetushqa
23. 11.novembra 2010 11:36
2
ako vtipne dokážeš písať o nudných veciach....skoro ma usmrtil k smrti
3
tumblr vyzera super ale je to zadarmo a nepridavaju ani reklamu , sa mi to nezda
4
tak chodiť na takúto výšku by chcel asi každý. s tou mojou sa to nedá ani porovnať. oproti tomuto je to malé chúdiatko
Napíš svoj komentár