Denník z USA (deň 62) - Prichádzajú Vianoce!

Už iba mesiac a sú tu Vianoce. Dnes som si akurát uvedomil, že sa blížia najkrajšie (či najkomerčnejšie?) sviatky roka. Bol som totiž na nákupoch. Ale nechcem predbiehať, najskôr vám opíšem priebeh dnešného pekného dňa.

Včera som vám písal ako som sa odcudzil od svojich priateľov. Zabudnite na to, bol to iba príznak jesennej depresie. Slniečko sa v týchto dňoch neukázalo, a tak ani úsmev na mojej tvári, to je všetko. 

Na prvej hodine, na Homeroom sme opäť s Anou počúvali (a pozerali) môj iPod, zatiaľ čo ja som pokračoval v písaní listu pre Niku z Fínska. Trochu som túto príležitosť využil na komunikáciu s Anou a spýtal som sa jej na šampón, ktorý používa. Tak už to vie aj Ana! A aj na jej krém, obsahujúci výtažok z granátového jablka! 

Na chémii sme mali písomku, z atómov a molovej hmotnosti. Už keď nám na každom predmete dávajú testy (ABCD), mohli by nám dať už aj nejaké ťažké otázky, začína ma to totiž frustrovať. (Áno, chýba mi ten pocit bezmocnosti na písomke z chémie, kde polovici otázok nerozumiem a na tej druhej polovici odpovede tipujem+opisujem).
Ale ako som po písomke zistil, test sa zdal jednoduchý asi iba mne. Veď čo by aj nie, keď som sa všetko už učil (pred)minulý rok. Jedna vec, čo ma prekvapila je, že počas písomky niekto zaklopal na dvere a učiteľka vyšla von z triedy - nikoho ani nenapadlo otočiť sa k susedovi a opisovať. Tu majú študenti k opisovaniu (cheatovaniu) odlišný postoj ako na Slovensku, ani sa im nečudujem. Bolo by mi trápne opisovať na takej ľahkej písomke.

Avšak ten slovenský písomkový šum počas čo i len najmenšej chvíľky nepozornosti učiteľa mi tu chýba, nehovoriac o kreatívnych ťahákoch mojej spolužiačky Andi (a Lindy), ktoré som vždy len ticho obdivoval (ťahák som použil len dvakrát - dvakrát mi ho našli . 

Po písomke sme mali kopu času, a tak som sa otočil dozadu a flirtoval som s dievčatami (ževraj flirt predlžuje život!). Všetky tri boli mexičanky, veď polovica školy (Kalifornie) je hispánskeho pôvodu, ale okrem farby pleti sú to Američania ako ostatní. Jedno z tých dievčat malo toľko otázok. Vždy sa ma niečo opýtala a nenechala ma poriadne ani odpovedať! Kebyže i mne napadajú podobné otázky v opačnej situácii, keď ja spovedám dievča. 
Jedna vec je samozrejmá. Chlapci, ak sa chystáte do Spojených Štátov, naučte sa po francúzsky (alebo sa aspoň tvárte, že viete francúzsky). V Amerike totiž drvivá väčšina ľudí neovláda iný jazyk než anglický, a tak ak budete ovládať jazyk lásky, baby z vás budú namäko. Škoda, že to nefunguje na Slovenky :/

A dnes som dokonca robil aj spontánnosti, ktoré som sa včera neodvážil! Dal som si dole svoj šál a podal som ho dievčaťu so slovami: ,,Pošli to ďalej, toto je reťaz priateľstva!" (friendship chain) 4 ľudia sa jej vedeli naraz dotýkať! A potom som si nezmyselne buchol svojim peračníkom o hlavu, len aby som ich usmial, čo sa mi podarilo.

Potom sme prešli na trochu intímnejšie témy, najviac ma zaskočila otázka, ktorú mi iba tak devčina zašepkala:

,,Are you virgin?" 
No to si nechám pre seba! (Chcem byť predsa aspoň nejaký tajnostkár pred nimi. A potom to dievča (väčšinou rozprávala tá jedna dievčina, ostatné dve sa chichúňali a občas sa nejak zapojili), stále neviem jej meno, začala hovoriť niečo o tom, že si ma chce zobrať do Mexika počas Vianoc na dva týždne... No v poriadku! Ak mi to moji hosťovskí rodičia dovolia, tak kľudne, s radosťou.

Na angličtine som mal národné pocity. Znova. Momentálne teraz pracujeme na research paper (neviem ako to preložiť, niečo ako referát) a našou úlohou bolo vybrať si nejakého významného Američana (tak ako v amerických filmoch) a napísať o ňom 6 strán (hej, o 6 stranách vo filmoch nikdy nehovorili!). Mojimi nominovanými boli (finálne vyberal učiteľ):

Marilyn Monroe
Martin Luther King
Lady Gaga

Samozrejme, že som si vybral tých najsuprovejších ľudí, ktorých si už vybrali ľudia predomnou, tak som si mal vymyslieť ďalšiu osobou

Alebo

,,môžeš napísať o niekom z tvojej krajiny, slo?..."
,,Slovakia." (lepšie ako Czech Republic, tak nás nazval minule  
Štúr alebo Hviezdoslav? Bežalo mi na predošlej hodine mysľou. O Štúrovi viem viac, ale Hviezdoslav je ževraj najvýznamnejší slovenský spisovateľ, pretože mu nikto nerozumie (no dobre, to nie je práve ten dôvod, ale tak nám o ňom hovorila slovenčínárka), tak padla voľba na Hviezdoslava.
A keď som zbadal na stene vyvesené mená študentov spolu s ich osobnosťami, a tam, tisíce kilometrov od Slovenska sa pýšilo krásne, slovensky znejúce "Hviezdoslav", hneď mi v hrudi srdce poskočilo.

Svoju voľbu som však nakoniec zmenil. Vybral som si Štefánika, veď ten má i mohylu a niečo so zakladaním Slovenska, asi je viac významnejší ako Hviezdoslav. Uvidím Koho by ste si vybrali vy na takú dôležitú úlohu ako reprezenráciu Slovenska v zahraničí?

Na záver sa ešte vrátim k úvodu. Až dnes som si uvedomil, že prichádzajú Vianoce. A to pri nakupovaní. Totižto v Amerike nezvyknú predávať salónky v auguste (no dobre, trochu preháňam), ale pekne až po Haloweene. My na Slovensku totiž ani nemáme žiadne sviatky medzi septembrom a Vianocami, teda okrem Mikuláša, ktorý je však tematicky podobný Vianociam. Že bukkake Vianoce. O veľa prichádzam

Bol som na nákupoch. Čo som si kúpil? 
1. Knihu - malý sprievodca učením Budha
Padla mi do oka, v tej malinkej sekcii psychológia v tom obrovskom kníhkupectve. A ešte k tomu tam mali dosť odveci knihy, teda až na Freuda a svetových náboženstiev nič iné v tej sekcii nebolo. Chýba mi tu Panta Rhei. A tak, naučím sa aspoň niečo o východnej filozofii.
2. Vianočný darček pre sestru (nemôžem konkretizovať, možno tento článok číta.)
3. Chrabromilskú nažehlovačku - jupííí, nažehlím si ju na tričko a konečne budem Chrabromilčan!
4. Tielka - fúj, doma som zistil, že to sú také, čo vám obtiahnu celé telo - všetky moje špeky... Ja som chcel voľné tielka. Čo už

Hurá do hajan!

 Blog

27 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu