ocirc;jho denníka. A ja som ho nechcel sklamať.
V Kalifornii je zima a zistil som, že tri deky, ktorými sa večer prikrývam (zabudnite na tradičné prikrývky, oni tu majú Deky) mi vôbec nepomáhajú, a že medzi jednou dekou a tromi dekami nie je takmer žiadny badateľný rozdiel - i tak sa trasiem od chladu. Navyše, ráno sa na steblách trávy objavujú prízemné mráziky, pripomínajú mi moje slovenské cesty do školy...
V škole som okrem čítania Lolity (jú, konečne jej matku zrazilo auto, a tak sa môže Humbert vrhnúť do znásilňovania jej dcéry!) nič zaujímavé nerobil. O to lepšie to však bolo doma, kde ma, výnimočne, nečakala Karen ale môj hosťovský brat Brian. Karen totiž šla s jej druhým synom do nemocnice, ešte pred dvoma rokmi si totiž Chris zlomil nohu - veľmi škaredo - stále musí chodiť na kontroly. Pozrel som si teda s Brianom najnovšieho terminátora (odveci film), urobil som si polievku z konzervy (hríbovú) a vtom sa domov vrátila Karen.
V rukách zvierala veľkú, trocha pokrčenú, trocha špinavú obálku patriacu mne. Moju obálku. Od mojej Grétky . Čakal som na jej odpoveď 3 mesiace a konečne dorazila! Nedočkavo (a zároveň i trocha opatrne) som začal šklbať obálku, tešiac sa na jej obsah, ako malé dieťa otvárajúce svoj darček pod vianočným stromčekom.
Vo vnútri ma čakal 27 stranový (prekonávajúc mojich 22 strán) list. List, ktorý ma mnohokrát pousmial, zopárkrát posmutnil, ale hlavne, uistil, že je všetko v poriadku. Grétka sa má dobre a i naďalej sa teší z menej či viac dôležitých maličkostí.
Po prečítaní listu som rýchlo zavrel dvere od svojej izby, zhasol svetlo, vyzliekol si nohavice (a prezliekol som sa do pohodlnejších teplákov), ľahol som si na posteľ, chvíľku šmátrajúc rukou po posteli, načiahol som sa po mojom liste a priložil som si ho k srdcu, pod mikinu, aby som si tak čo najviac priblížil Grétku. Po chvíli som si uvedomil, že je to hlúpe, a že i napriek tomu, že sa tých papierov kedysi dotýkala jej ruka, Grétku mi to sem neteleportuje (nanešťastie). A tak som niekoľko minút rozjímal, nechal som blúdiť svoje myšlienky, kam len chceli a nakoniec som sa rozhodol, že jej odpíšem hneď teraz.
Zobral som papier a ceruzku a začal som písať - o všetkom. Za vyše hodinu som sa dostal na piatu stranu, no potom som si uvedomil, že už je deväť hodín a onedlho musím ísť spať. Rozhodol som sa, že teda napíšem i vám, i keď, samozrejme, nie taký rozsiahly list (veď vám píšem každý deň) a z pochopiteľných dôvodov ani nie taký osobný.
Ale ak chcete osobný list, pokojne si vypýtajte moju, alebo mi napíšte svoju adresu na môj email (murcatko94 ZAVINÁČ gmail BODKA com). Listy píšem rád, hocikomu a hocikedy.
Včera som mal deň slovenských pesničiek a prišiel som na to, že Jana Kirschner je celkom dobrá speváčka. A touto pesničkou akoby mi hovorila zo srdca.
Bývam v cudzom meste
plnom cudzích ľudí.
V cudzom byte spávam
a strach ma zo sna budí*.
Všetko je tu cudzie
slová aj dotyky.
Všetko je tu cudzie,
keď tu nie si ty. ...
*(nie strach, ale zima! s tými piďi-akože-prikrývkami)
Už nech je tá jesenná depresia preč. Inak sa mám fajn
Od zajtra píšem už iba na svojom novom blogu, www.murcatko.tumblr.com!
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
3
o mraziku mi nehovor mali sme -22 v pondelok dnes je -9 zda sa mi to ako neskutocne teplo
6
súhlasím tu s tým nado mnou, nesprestaň tu písať
vždy, keď sem prídem, otvorím najprv tvoj blog a vždy ma poteší . a som rada, keď ti to môžem aj ohviezdičkovať a sem-tam okomentovať
vždy, keď sem prídem, otvorím najprv tvoj blog a vždy ma poteší . a som rada, keď ti to môžem aj ohviezdičkovať a sem-tam okomentovať
7
Prízemné mrazíky, zabijem ta, ma takto provokuješ! Aj keď Michigan je na svoju reputáciu velmi príjemný, len dnes začalo snežiť! Závidím ti ten list
8
Martííííín.... vráť sa už btw, mám Grétke odkázať, ako pekne o nej píšeš? či ona vie?
Napíš svoj komentár
závidím ti to teplo