Prednedávnom sa mi do rúk dostal román od amerického spisovateľa J. D. Salingera Kto chytá v žite. Táto útla 150 stranová kniha s nenápadnou žltou obálkou vyzerala na príjemne strávený víkend.
Po jej otvorení ma zo začiatku fascinoval, ale skoro i odradil jednoduchý štýl písania, slabá slovná zásoba, množstvo invektív a v neposlednom rade nie príliš aktuálny slang. Ten však čitateľovi pomáha priblížiť dobu a prostredie, v ktorom sa dej odohráva - Ameriku v 50. rokoch minulého storočia.
Dej opisuje príbeh neúspešného 16-ročného študenta Holdena Caufielda, ktorý má problémy s úctou k autoritám, vďaka čomu cestuje zo školy do školy. S odstupom jedného roka nám vyrozpráva svoj príbeh ,,o tých bláznivých dňoch vtedy okolo Vianoc, kým som sa zrútil, musel prísť sem a dať si pohov." Holdena vylúčili z ďalšej školy, a tak sa rozhodne zostať v predvianočnom New Yorku pár dní, kým jeho rodičia prijmú a strávia správu o jeho vyhodení.
Na prvý pohľad by ste si mohli myslieť, že ide iba o obyčajného nevychovaného fracka, ktorého rodičia zanedbávali, ale opak je pravdou. Holden Caufiel si jednoducho nerozumie so spoločnosťou!
Zmieta sa v duševnej nevyrovnanosti s absenciou akéhokoľvek cieľa. Márne hľadá svoje miesto vo svete dospelých. Nik ho nechápe, cíti sa iný, nepochopený, odlúčený od spoločnosti. Skrýva sa za kritiku a zosmiešňovanie okolitého sveta i za svoju chorobnú fantáziu, kde v rozhovoroch s druhými básni nezmyselné myšlienkové spojenia.
Najskôr sa mi pri čítaní nedarilo s hlavnou postavou stotožniť. Veď kto by sa už len chcel stotožňovať s klamárom, ktorý všetkých kritizuje, a pritom sa k svojím problémom stavia pasívne?
Aj to sú iste dôvody, prečo sa kniha nestretáva vždy iba s pozitívnymi ohlasmi, a prečo v minulosti patrila medzi najcenzurovanejšie knihy na amerických školách.
Avšak Salingerovým zámerom nebolo vytvoriť prototyp mladého človeka, ale skôr demonštrovať pocity dospievajúceho človeka nastupujúcej modernej doby. Holden samého seba vidí na okraji útesu na konci žitného poľa, úzkostlivo chytajúceho deti bežiace poľom, ktorým hrozí, že spadnú dolu. Žitné pole je symbolom Ameriky v minulosti, kým ju neznečistili továrne a honba dravých detí za majetkom.
Román Kto chytá v žite je veľmi silnou emotívnou výpoveďou o strete mladistvých ideálov s falošným svetom dospelých. Hlavný hrdina svojou pasivitou a pokusom o útek z domova dáva najavo svoj protest proti nespravodlivej spoločnosti. Holden Caufield je poznačený dobo, v ktorej žije, ale treba si uvedomiť, že ide iba o jeho vonkajšie charakterové vlastnosti. Jeho vnútro zostalo i napriek tomu nepoškvrnené a citlivé, čo autor zobrazuje najmä na vrúcnom vzťahu hrdinu s jeho sestričkou Phoebe.
Myslím si, že s Holdenom Caufieldom sa stotožní množstvo mladých ľudí, nezáleži na tom, či žijú v roku 2010 alebo v 50. rokoch v Amerike. Ak sa vám podarí nahliadnuť do srdca hlavného protagonistu, zamilujete si ho. Román Kto chytá v žite vás buď uchváti, alebo totálne unudí, záleží na tom, čo si dokážete z knihy vziať.
prelomové dielo americkej nostalgie 50-tych rokov a zároveň odporu voči tradicionalizmu. rozpačitý dieťochlap na ceste k slobodnej mysli rokov šesťdesiatych.
ale treba ho vedieť čítať. človek nesmie odsudzovať jeho krehkú dušu. a v angličtine úplne chutné.
ja sa zas odmietam automaticky klaňať knihám,ktoré sú uznávané a označované za prelomové. neznášam tú knihu,aj celého Holdena drbnutého. a áno,pochopila som ju...a čítala som ju dokonca až dvakrát! takže pre mňa nie je ani ani. len obyčajný chalan.... veľa ľudí takto prežíva svoje dospievanie...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.