,,Martin, uzi si to, dnes budem na teba mily." prehovoril na mna a hned na to sa obratil na Glory:
,,Glory, vies aky je dnes, 20. oktobra 2010, den?"
,,Em....nie..."
,,Mam narodeniny! Ty si zabudla?"
,,Nie, prave som si na to spomenula, ked si mi to pripomenul! Vsetko najlepsie!"
,,To ti teda dakujem. Kazdy rok na mna vsetci zabudnu, musim to kazdemu pripominat.
,,Ja im to pripomeniem za teba! Poviem to kazdemu, koho dnes stretnem!" ohlasila s nadsenim Glory.
,,Nie. Tento rok chcem otestovat ludi. Chcem zistit, kto je mojim skutocnym priatelom, a kto nie. Kto si spomenie na moje narodeniny."
Po chvili odisiel.
Nastalo ticho, no jeho posledna veta mi stale rezonovala v usiach, premietal som si ju znova a znova, kto je mojim skutocnym priatelom, kto si spomenie na moje narodeniny.
Naozaj tak zalezi na narodeninach?
Typicke narodeniny
Cele sa to zacina uz den pred samotnymi narodeninami. Vecer zaspavam s pocitom vzrusenia, co mi prinesie nasledujuci den. Budem o rok starsi! Ake darceky dostanem? Zajtrajsok bude ako vo sne!
Rano sa zobudim, vykrocim pravou nohou s vnutornym presvedcenim, ze dnesny den bude najlepsi den mojho zivota. V kupelni stravim o 5 minut viac casu, dnes musim vyzerat slavnostne. Preto sa vystrojim do svojich najkrajsich siat. Rozradostnene sa vyberiem do noveho dna a ocakavam, ze na mna dnes budu vsetci mili a ohladuplni, a ze mi budu srdecne gratulovat a obdaruva ma uzasnymi darmi.
Plny nadsenia vojdem do kuchyne a s usmevom pozdravim prveho cloveka, ktoreho v tento slavnostny den stretnem.
,,Dobre ran..."
,,Co si tolko tobil v tej sprche, chces vytopit susedov? Voda nie je zadarmo!" prerusila ma mama a polozila predo mna moje slavnostne ranajky - jahodovy jogurt.
Vzdy mi niekto prekazi moje narodeniny. Ale preco sa tomu tak cudujem? Kto mi dal to privilegium uzasneho dna, kto mi sluboval, ze jeden (a prave Ten) den v roku ma byt tym najkrajsim, najstastnejsim a najlepsim dnom mojho zivota?
Aky je vlastne vyznam narodenin? Specialny den v roku, pocas ktoreho sa mam citit vynimocne a (marne) ocakavat priazen a dary - materialne prebytocnosti, od vsetkych znamych? Je to take plytke a egoisticke. Take... o mne. Moje narodeniny, moj den. Preco akurat jeden den v roku?
Od dnes ich uz nechcem oslavovat.
Od dnes oslavujem kazdy jeden den svojho zivota. A dary budem rozdavat ja. Usmevy
< Predosly den Nasledujuci den >
Od 1. Decembra blogujem na svojom novom krásnom blogu, na » murcatko.tumblr.com!
Blog
Komentuj
13 komentov k blogu
2
hm.. preco by som to mal brat takto?
narodeniny zacinaju zvacsa rano po zobudeni.. a kym mi niekto nezapraje tak si to casto ani neuvedomujem..
den ako kazdy iny.. a sice priania potesia.. nie vzdy nutne musia naplnit tuzbu toho dna..
lepsie necakat a mat ako cakat a sklamat sa
narodeniny zacinaju zvacsa rano po zobudeni.. a kym mi niekto nezapraje tak si to casto ani neuvedomujem..
den ako kazdy iny.. a sice priania potesia.. nie vzdy nutne musia naplnit tuzbu toho dna..
lepsie necakat a mat ako cakat a sklamat sa
3
@johnysheek presne poteší to čo nečakáš, ja väčšinou v poslendej dobe zabudnem, potom mi to niekto pripomenie a potom len čumím do kalendára či je to pravda
4
ja na svoje narodeniny permanentne zabúdam...
nepovedala som o tebe niekedy čosi typu infantilný niečo?
beriem späť.
nepovedala som o tebe niekedy čosi typu infantilný niečo?
beriem späť.
6
Moje narodky som musel osláviť zo spolužiakmi, z priateľov a rodiny si prakticky nikto nespomenul, a ako darček som mal večeru pozsotávajúcu z pečenej ryby.. takže ...
nečakaj nič, nesklameš sa, ak chceš úžasný deň sprav si ho
nečakaj nič, nesklameš sa, ak chceš úžasný deň sprav si ho
8
ňuňu.
na svoje narodeniny som sa rozhodla úplne zabudnúť. rovnako aj na narodeniny druhých ľudí. síce niekedy na mňa ešte niekto kvôli tomu urazene vyletí, že to čo som za kamarátku, že som zabudla na narodky, ale no a čo, nech sa poskladajú, egoisti. (oni sami zabudli na moje, čo mi je úprimne jedno, ale tak nech sa neurážajú, že sa nezaoberám ich narodkami)
každý deň je ten tvoj, náš, všetkých. nemali by sme to deliť a robiť zo seba narodeninových egoistov.
aj keď to zabudnutie niekedy zamrzí.
na svoje narodeniny som sa rozhodla úplne zabudnúť. rovnako aj na narodeniny druhých ľudí. síce niekedy na mňa ešte niekto kvôli tomu urazene vyletí, že to čo som za kamarátku, že som zabudla na narodky, ale no a čo, nech sa poskladajú, egoisti. (oni sami zabudli na moje, čo mi je úprimne jedno, ale tak nech sa neurážajú, že sa nezaoberám ich narodkami)
každý deň je ten tvoj, náš, všetkých. nemali by sme to deliť a robiť zo seba narodeninových egoistov.
aj keď to zabudnutie niekedy zamrzí.
9
zaujimave co si vsetko uvedomis v tej Amerike ,, ale mas pravdu
ja napriklad neznasam narodeninove torty , a naposledy som mala "birthday party" asi ako 11 rocna a stacilo, lebo som pozvala kamosky a bola tam medzi nimi aj taka ktoru ostatne nemali radi a celu oslavu ju ignorovali a mne to prislo hrozne luto tak som s tym prestala
ja napriklad neznasam narodeninove torty , a naposledy som mala "birthday party" asi ako 11 rocna a stacilo, lebo som pozvala kamosky a bola tam medzi nimi aj taka ktoru ostatne nemali radi a celu oslavu ju ignorovali a mne to prislo hrozne luto tak som s tym prestala
10
Asi 4 ľudia si na to spomenú bez ostatných.Ostatným to niekto pripomenie.A je mi to vlastne jedno! Ja svoje narodeniny neoslavujem už riadne dlho a nechýba mi to...!
11
13
Hmm narodeniny by mali byť akási oslava toho, že sa narodil výnimočný človiečik napríklad taký ty alebo hocikto iný . Život je dar . Lenže ako také bežné narodeniny vyzerajú . Nie je to ono, na tieto "oslavy" vôbec nie som. Ale tou vetou si to pekne zakončil, je to tak. Na čo len jeden deň? Všetky sú výnimočné
Napíš svoj komentár
a oslavy? nikdy som nejakú okázalú nemala a myslím, že tento rok to bude také isté, možno aj horšie, keďže nie som doma. ale uvidíme