Všetci budeme raz minimalistami, keď nás budú žrať červíci malí. Načo hora vecí, čo úžitku nemá, veď raz budeme všetci krmivom pre červa. Načo všetky fotky pod vežou Eifela, keď mi mihom ruky navždy výhľad zahalia? Načo mi zrkadlo, čo klame ma, že záleží viac na mne, ako na ľuďoch bez mena? Načo? Postačí kus hliny, tak štyri kubíky, zvädnuté kvetiny, možno divé maky. A možno ani to nie. Všetci raz budeme minimalistami. Blog 3 0 0 0 0 Komentuj