Povedala že som šťastná no aj tak plačem.
Plačem nad ním a za ním.
Možnože plačem preto lebo som myslela že sme super priatelia,
Možno že preto že som ťa mala rada viac než som si myslela.
Možno pre tie tvoje slova ,,Navždy".
Prečo si sa z nejakého dôvodu rozhodol pre:
,,nie už ťa nepotrebujem".
Pretože zjavne tebe je jedno čo to robí so mnou.
Mám tu ťažobu sveta na svojích pleciac
Aj napriek tomu sa snažím byť silná.
Nemyslím si, že ešte dokážem niesť tieto balvany na svojích pleciach.
MOje svaly a telo su už slabé, dostávajú sa do bolesti.
To už nevydržím.
Smútok vo vnútri už dlhšie nechcem nechať živí.
Sedím tu sama.
So zakrytými ušami a očami.
Je tu tak chladno.
Rozhodnutie zomrieť alebo žiť ?
vydržať alebo skonať.
už ďalej nevládzem.
Ešte chvíľu počkaj.
Rozlúčka len pár viet,
,,Mami,oci Ľúbim vás"
Len dve slová.
Skonávam, tu na tom mieste kde som si vždy priala.
mladá duša letí,
je tu teplo,
Som šťastnejšia.
Pretože už ho neuvidím,
už neuvidím tých falošných ľudí ktorých voláme : ,,priatelia".
Len skrat v prístrojoch ktoré mi nedovolili ísť ďalej.
Skrat v prístrojoch vo svojom vnútri.
...Príbeh so šťastným koncom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
bohužial, stávajú sa takéto veci. najhoršie je, ked tomu druhému na tom nezáleží tak ako mne...
ale život musí ísť dalej. takéto veci z nás robia silných ludí