ako vločka z oblohy,
padalo pomaly,nežne.
Vietor ho rozfúkal,
privial mi ho do dlaní.
Pokúsila som sa ho chytiť,
ale uletelo mi.
Lietal,
raz tu raz tam,
ako stroj času.
Ako anjel z oblohy priletelo.
Vial ho jemný vánok,
až pristál mi na tvári.
Jemne som ho vzala do ruky.
Pomaly som otvárala dlaň,
znova mi uletelo.
Padlo mi pierko pod nohy,
iskierka v ňom zahorí.
Vzplanula a stále horí,
nezastavím požiar
ktorý chystá sa ma pohltiť.
Zhorím s pierkom mojím,
na prach zhoríme svojí.
Vedela som čo sa stane,
zhoreli sme nebadane
zabudnuté v legendách.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár