ako si vchádzal dverami blížil sa ku mne objal ma,
ako si sa na mňa usmieval tvojím anglickým úsmevom,
ako si na mňa hľadel, žmurkal.
Ach, tak strašne som túžila dotknúť sa ťa ...objať ťa a už ťa nepustiť, rozprávať sa s tebou celý deň alebo len tak na teba pozerať a zapamätať si ťa takéhoto.
Tak strašne som túžila pocítiť chuť tvojich pier.
Mám pocit ,že celý ten čas som bola strašne nerozhodná, ...nerozhodnosť nám dáva milióny možnosti,teda mne asi 2 milióny...nejasných, komplikovaných možnosti a pocitov, od ktorých mám mnoho krát problém uniknúť.
Niekedy sa mi zdá tak krásne obyčajný inokedy komplikovaný...
Netuším čo to bude keď sa budeme lúčiť a keď odídeš...
Cítim sa prázdna, unavené, bezmocná, opustená ....bolí to ...samota sama o sebe bolí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár