dýchla do vzduchu,
spojenie jej teplého dychu s ľadovým vzduchom,
vytvorilo krásnu hmlu.
Dýchla ešte raz,
dala si na hlavu kapucňu,
a šla,
šla,
ani nevie kam,
šla kam ju viedli nohy,
Ponorená do vlastných myšlienok,
hľadala kto vlastne je,a ako sa cíti.
Hľadala svoje ja !
Uvedomujúc si ,
že keď sa snaží,je to neúspešné.
Že dostane možno to čo chce,ale nie to čo potrebuje.
Že je unavená a chce spať,ale v myšlienkach na neho to nejde.
Slzy jej stekali po tvári,
keď stráca niečo,na čom jej záleží,a čo nejde nahradiť.
Keď niekoho miluje,ale je to o ničom.
Myslí že horšie to už byť nemôže.
Ale vie že svetlo nočných lámp ju privedie domou.
Slzy jej stekajú po tvári,
Keď stráca niečo,čo sa nedá nahradiť.
Slzy jej stekajú po tvári.
Sľubuje,že viac chýb už nespraví.
Svetla ju doviedli domou.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár