Ide o to, že.. Ja ani neviem, moje myšlienky sú protichodné... Nie, ja sa fakt nechcem ľutovať, i keď mám práve na to teraz najväčšiu chuť... Neviem, prečo práve ja musím takto v tom krátkom živote trpieť.. Obávam sa, že na mňa doľahne depresia a nemá ma kto podržať.. Dpč, už sa cítim ako emáčka s tým ich originálnym: "Prečo mi nik nerozumie a nedokáže ma pochopiť?!" Ja viem, nevyjdete z toho, o čom tu píšem.. No ja fakt sa chcem vyspovedať, lebo nemám momentálne komu..
Mohlo byť dobre... Mohla byť zábava.. Asi ale osud vzhliadol môj prvý dojem z akcie a preto aj po pevnom rozhodnutí, ktoré som si časom stanovila, mi to vyjsť nemohlo... Nie, nebudem myslieť na to, že trčím doma len pre nejakú sprostú záležitosť, ktorá ma už 6rokov máta.. A nie a nie zbaviť sa jej, aj keď som už dospelá. Hm.. Dospelá... Keby som bola dospelá, tak... Ááá, kašľať na to, lebo ja som asi fakt divný človek.. A hlavne smoliarka, úplná smoliarka....A trapáčka... Ok, stačilo už sebakritiky, veď na svete sú aj pozitívne veci, ktoré ale idú mimo mňa Nevadí, svet a ľudia ma pohltia a ide sa ďalej.
Takýto systém ma však dokáže riadne rozzúriť. Čo som len komu urobila? Dobre, možno sem - tam ohováram Ale nezabíjam, nekradnem, neubližujem ľuďom úmyselne... Hej, nechcem sa tu vykresľovať v dobrom svetle, o to nejde..Len... uvažujem prečo sa nikdy nevyrieši nič v môj prospech, snažím sa byť tolerantná a dopadnem aj tak na tvár. Viem, nepíšem konkrétne, ale aj tak je asi okolo mňa vákuum, kam šťastie netrafí, už si to začínam namýšľať.
Ale ja to nejako prežijem. Ja som silná osobnosť, mňa to nezlomí, mám svoju hudbu a hlavne dokážem vyčarovať úsmev, aj keď teraz len nasilu a jedine tak na plyšovú myš, ktorá mi leží v posteli.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
evita001
15. 2.febuára 2008 17:27
pozdravuj plyšovú myš
Napíš svoj komentár