12/06/2007
Pred nedávnom som v jednej svojej slabej chvíľke sľúbil Nine, že s ňou pôjdem do opery. Nemyslel som to úplne vážne, respektíve, keď medzi rečou nadhodila, že by sme mohli ísť povedal som len „dobre“. Minulý týždeň mi tento sľub pripomenula. Ja som teda ako vzorný frajer kúpil lístky. G. Verdi – Nabucco.
Historická budova SND. Včera 19:00 hod.
Absolvoval som už asi všetky možné typy predstavení ( Niekto to rád horúce, Ženský zákon, Sylfida, Desatoro atď. ), myslel som si, že to bude opäť niečo čo ma zaujme. Mohlo ma to zaujať keby...
...keby som si nebol zabudol okuliare a tým pádom som nevidel na titulky. Tým pádom som nemal šajnu o čom spievajú. Sústredil som sa teda na výrazovú stránku hercov, na kostýmy, orchester.
...keby som nebol sedel vedľa dvoch asi päťdesiatročných dám, ktoré tú operu evidentne už videli, pretože za tých dve a pol hodinky dokázali odspievať celé predstavenie spolu so spevákmi.
Vzhľadom na tieto skutočnosti som zadriemal. Prebudil ma potlesk – koniec prvého dejstva.
-„Tak čo ako sa ti to páči?“ – pýta sa ma Nina.
-„Dobré.“ – odpovedám na jej otázku mierne rozpačito.
-„Čo si myslíš, ako to dopadne?“ – dobiedza do mňa. Zrejme si nevšimla, že som bol mimo.
-„Dopadne to....dobre. Určite dobre“ – nenechám sa vyviesť z konceptu
„Chceš niečo piť?“ – odvádzam pozornosť na inú tému a idem niečo kúpiť.
Gong ohlasuje začiatok druhého dejstva. Znova sa usádzame na pôvodné miesta a predstavenie môže začať.
Zobúdza ma potlesk – koniec druhého dejstva. ( Do riti! Do riti! ) Opäť neurčito odpovedám na otázky mojej milovanej. Zachraňuje ma gong. Rozhodol som sa, že teraz nezaspím za každú cenu. Začínajú spievať. Všetci sú v bielom, iba jeden fúzatý chlap je vo fialovom ( to bude asi hlavná postava ). Prichádza veľká tučná ženská ( tiež vo fialovom ) a spúšťa nejakú pomalú áriu. Zatvárajú sa mi oči...
„CHŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔ“ – takýmto spôsobom som zarezal v momente, keď hlavný hrdina umieral a v sále bolo napäté ticho. Všetky oči smerovali na mňa. Tie dve vedľa mňa dokonca aj spievať prestali. Mal som pocit, že aj ten vo fialovom na mňa nevraživo pozrel. Dve šestnástky za mnou sa rozrehotali. Nina sa začervenala. Drgla do mňa a do konca predstavenia na mňa nepozrela.
Hanbil som sa ako pes. Toto sa mi ešte nestalo. Vydržal som nespať celé štvrté dejstvo, ale už som z toho nič nemal. Ušli mi súvislosti. Keď sme odchádzali, tak som si kúpil bulletin. Podľa toho, čo tam bolo napísane, to musela byť vynikajúca hra. O Asýrskom panovníkovi a židoch.
Čo tým všetkým chcem dnes povedať? Choďte do SND na Nabucco. Je to vynikajúca hra. Sám som ju videl...
Na dnes koniec - bežím do roboty a potom sa učiť.
Miro
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
aio
12. 6.júna 2007 21:29
hehe haluz
2
ja som ti vravela, že je to o ničom....hlavne keď si mal tiež takú česť počúvať talentované babky, ktoré by sa najradšej s hercami vymenili
Napíš svoj komentár