Bola noc a v tmavej nemocničnej izbe sa v ovzduší vznášal len nepríjemný sterilný pach liekov a dezinfekcie. Na posteli nehybne ležal mladý chalan, napojený na množstvo prístrojov. Nevnímal, nehýbal sa, nežil. Teda, iba trochu. Dýchal, bilo mu srdce a až na pár už skoro zhojených zlomenín bol v poriadku. to len jeho myseľ bola mŕtva, už mesiace ponorená do nepreniknuteľnej tmy. Do izby vkročila zdravotná sestra. vymenila infúziu, skontrolovala prístroje a opäť odišla. Nevšimla si dievča sediace na konci chalanovej postele. Ani nemohla. Nebola to obyčajná dievčina. Keby ste ju tam videli sedieť, iste by ste sa začali považovať za blázna. Či už môžu normálnemu dievčaťu vytŕčať s chrbta dve sivasté krídla? Asi nie... Dievčina pomaly zdvihla hlavu a pozrela sa na chalana ležiaceho pred ňou. Vtom sa ale znovu otvorili dvere a pás svetla osvetlil predmet, ktorý dievčina zvierala v rukách. Bola to stuha. Krvavo červená stuha. Pás svetla tiež odhalil dievčininu celonočnú prácu. Na stuhe sa po celej dĺžke ťahali menšie aj väčšie uzlíky. Dievčina pozrela na dvere ale nič nevidela. možno prievan, pomyslela si, keď pocítila dotyk teplej ruky na svojom pleci. dievčina sa otočila a pri pohľade na osobu stojacu pred ňou sa jej rozšírili zreničky.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
yui  11. 7. 2008 12:54
Chcem pokračovanieeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee ^^
Napíš svoj komentár