Myslieť si, že sa vznášam na hladine tak pozeraj ako dlho to vydržím. Smieš predstierať, že neexistujem a ja sa budem smiať. Vždy som vedel dobre plávať, a o dotyku rúk ponorených vo vode som len snil a túžobne som sa topil. Myšlienky ako uhol čierne, kým sa života nepustím. Smiem predstierať, že existujem a vo vetre popol bude viať. Padajúc na dno rukou mávať, a o našom poslednom rozchode rozmýšlať skľúčene, kde som skončil... Báseň 10 1 0 0 0 Komentuj