Myslieť si, že sa vznášam na hladine
tak pozeraj ako dlho to vydržím.
Smieš predstierať, že neexistujem
a ja sa budem smiať.

Vždy som vedel dobre plávať,
a o dotyku rúk ponorených vo vode
som len snil a túžobne
som sa topil.

Myšlienky ako uhol čierne,
kým sa života nepustím.
Smiem predstierať, že existujem
a vo vetre popol bude viať.

Padajúc na dno rukou mávať,
a o našom poslednom rozchode
rozmýšlať skľúčene,
kde som skončil...

 Báseň
Komentuj
 fotka
antifunebracka  19. 2. 2017 01:03
Alias Bol som mladistvým emákom.
Napíš svoj komentár