Pipi Dlhá

- Osemnásť.
- Čo osemnásť?
- Osemnásť ich objednaj na zajtra, toľko budeme potrebovať. A nech je to v dobre vetrateľnej miestnosti, aby o štyroch ráno neboli zrazu všetci vonku na schodoch.
- Fajn. Ešte niečo?
- Neviem, nič mi nenapadá. Myslím, že všetko ostatné som už zariadila. Dobre. Bežím. Dnes mám rande.
- Tak pekný večer, Pipi. Uvidíme sa až tam.

Bolo presne šesť keď dosadla na stredne ľavú lavičku v sade. V sérii posedenia pri vyhasnutej fontáne. Čas jej potvrdili aj hlučné kostolné zvony obďaleč. S úľavou si vytiahla z tašky vopred nachystanú večeru - kúsky obľúbenej zeleniny nakrájané podobne veľko a doplnené trojuholníčkami taveného syra. Už ju omrzeli všetky tie mozzarelly a parmezány. Najnovšie si kupovala osem trojuholníčkových tavených syrov, ktoré si do šalátu vždy krájala - každý z trojuholníčkov ešte na menšie trojuholníčky. Predstavovala si vždy pri krájaní doma na doske tie pytagoriádové úlohy z detstva, kedy sa pýtali, koľko je na obrázku skutočne trojuholníkov. A tu ich mohla s radosťou a istotou všetky zjesť. Bavilo ju ako sa všetci čudovali, že sa jej to podarí tak pokrájať a pritom nerozpučiť a veru dlho trvalo, kým prišla na to, ako.

Ucítila vietor pri svojich nohách. Iba dole, iba pri zemi. Na drobné čarovné veci bola vo svojom živote už zvyknutá, stávalo sa jej to odmala. Vkladajúc si trojuholník trojuholníka aj s paradajkou vidličkou do úst pozorovala ako sa kamienky na chodníku pri jej nohách ukladajú do písmen. ŠTVRTOK. Áno, ďakujem, zajtra je štvrtok, viem, pomyslela si. Rozhodilo ju až to, že zacítila poklopkanie po pleci. Otočila sa. Stál tam muž vo fraku a usmieval sa.
- Prišiel som na rande.
Pipi sa zháčila. Zamračila sa. Väčšinou sa tieto veci diali v menších rozmeroch. Toto bolo už príliš. Z Xénie mala zábavu. Xénia bola starou dievkou a Pipi vedela, že ju baví fantazírovať o Pipinom živote. Dvadsaťpäťročná kolegyňa bola nástrojom, cez ktorý si Xénia realizovala svoje fantázie. Aj o tom rande jej Pipi povedala len preto, lebo už dlhšie vyzerala skleslo. Chcela, aby mala trochu vzrušenia.

- Neviem, kto si, ale viem, čo s tebou urobím. - Pipino zamračenie sa zmenilo na pohotový úškľabok. Chytila muža medzi palec a ukazovák a zmenšila ho na trojcentimetrovú postavu medzi svojimi prstami. Prekvapene sa začal mrviť a niečo kričal. Pipi si vyhrnula sukňu a vopchala ho za krajkový okraj svojej ľavej pančuchy. Cítila ako sa tam mrvil, ale vzduch mu tam cez krajku prúdil a zároveň sa cez ten hrubší okraj na jej stehne nemal ako vytratiť. Sadla si naspäť, pokojne dojedla šalát a vrátila sa do svojej garsónky. Ani sa nevyzliekla z kabátu a tak na posteli okamžite po príchode zaspala.

A spala aj ráno, aj na obed, aj vtedy, kedy už mala stáť o dva kilometre ďalej, vedľa Xénie. Zobudila sa na drnčiaci mobil.

---

- Fíha, tak to musel byť veľmi očarujúci mladík, - vyšlo prekvapene z Xénie keď zaspatá Pipi pribehla desať minút po telefonáte v tých istých šatách ako predošlý deň. Kabát pokrčený a na ľavej pančuche - očko. Ľavé koleno svojej nohy bolo miesto, kde zmätená rozospatá Pipi zachytila Xéniin pohľad a spomenula si, že si za tú pančuchu večer predtým schovala toho zvláštneho muža. A teraz tam bolo očko.
- Odbehnem si na záchod, - utrúsila Pipi a rýchlo zmizla.

- Prečo si mi spustil očko?! To si si naozaj nemohol odpustiť?! Videl si, že som zaspala, nemienila som ti nijako ublížiť!
Ale malý muž za okrajom pančuchy ju vôbec nepočúval, iba ďalej fidlikal na svojich boh-vie-odkiaľ-vzatých husliach a trhal lanká jej čiernej pančuchy.

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu