Vchádzam, hádžem si osušku na lehátko obďaleč a... neobťažujem sa. Totálna sloboda s krytým bazénom pre seba, kde si ani plavky nemusím obliekať. V širokom okolí nikto. Do vody skáčem po hlave a s úľavou plávam prvé dĺžky. Vlasy som si tiež nemusela zväzovať ... nič ... nikomu ... iba sa vlnia podľa mojich ťahov telom.

Na konci bazéna sa šikovne zvrtnem a idem znova späť. Dĺžok dnes? Nepočítam. Kým sa neunavím užívaním si práce celého tela. Je zvláštne ako sa v tej vode namáhajú svaly omnoho viac a pritom to nie je cítiť, lebo sme vo vodnom a nie vzduchovom prostredí ... Náročné dni neprajú psychickej pohode. Hoci aj v bežný ľahký deň z človeka ubudne a je nutné regenerovať svoje sily. Aby sa potom so zabudnutými opravami pohár rovno nerozbil ...

Kedysi mi bývalo kdeako. Bez kontaktov. Cítila som sa sama a nebol nikto kto by bol pre mňa niečo urobil. Tak som si musela sama. Sama som si kupovala a pripravovala maškrty, sama som si hladkala bruško, sama som si rozmaznávala vlasy a sama som sa pod svojím obrovským paplónom objímala a poskytovala si lásku. Sama som sa musela uznať.

Dnes už neviem, či som odvtedy už stále a za každých okolností vlastne sama, alebo mám iba svoje momenty, kedy sa cítim pri iných bytostiach cudzo.

Ako tieto chvíle. Zariadiť si bazén pre seba, prázdne chodby pre seba, izbu pre seba, vzduch pre seba. Stravu po plávaní, keď by som vždy zožrala i klince mi nachystajú neviditeľní kuchári. Nikde nikoho nestretnem. Sprchujem sa v teple pod polhodinovým prúdom vody. Zakončím studenou na rozprúdenie krvi všade. Mokrú osušku šikovne hádžem na stojan na preschnutie a znova iba v koži prikrývam sa náručím paplóna. Spávam s duchmi.

 Blog
Komentuj
 fotka
mix  19. 4. 2013 02:41
Sorry, preskakoval som celé vety, lebo sa mi zdali byť zbytočné, dokonca opakovali myšlienky. Potom som došiel na koniec textu...a cítil som, akoby som ti ukrivdil, tak som si to celé dal námahu prečítať znovu, poriadne. A nie, nekrivdil som. Bolo tam veľa zbytočného.
 fotka
piter09  19. 4. 2013 02:52
Screenshot
 fotka
gorgor  19. 4. 2013 05:28
Je to také príjemne smutné.
 fotka
loriana  19. 4. 2013 07:31
oceňujem to plávanie a samota má iste svoj dôvod (ak nie je pridlhá a masochistická)



@mix nechápem, načo čítaš niečo x-krát, ked sa ti to nepáči čo v tebe ťa núti to robiť? na to si odpovedaj
 fotka
naily  19. 4. 2013 08:06
@mix To je úplne v poriadku, nebolo to robené pre pobavenie čitateľa, aj mne sa to zdá celkom suché, iba som si potrebovala prepláchnuť pocity.
 fotka
naily  19. 4. 2013 08:19
@piter09 Fíha, veľmi pekná skladba, ďakujem

@gorgor Ďakujem za prečítanie, mám z toho trocha podobmý pocit.

@loriana Ď.
 fotka
mix  19. 4. 2013 13:22
@naily beriem ze sa ti nieco nemuselo podarit tak ako si chcela, ale preco sa skryvas za to ze si tym nic nechcela dosiahnut? Postla si to sem na verejne citanie, keby si si chcela preplachnut pocity nechala by si si to v pocitaci pre vlastne citanie. Netvrdim ze je na tom nieco zle, nie vsetko co napiseme mjsi byt skvost, ale ja som ti podal kritiku, co v texte mu mozno brani byt lepsim. Sama vidis, ze som si dal namahu precitat to dvakrat aby som zistil co je nespravne... Dost ma bude mrziet ak to bola zbytocne vynalozena energia.



@loriana lebo z chyb sa ucime. Pride mi dost ...prizemne ked na mna utocis len pre to ze som podal kritiku s ktorou nesuhlasis. Ak chces viest debatu na urovni neutoc na autora ale na argumenty.
 fotka
naily  19. 4. 2013 13:49
@mix Neskrývam sa za nič, mne samej sa to nezdá ako niečo, čím by som sa zo svojich výtvorov prezentovala. Čaro svojho blogu vnímam v tom, že to dám von a práve nie do nejakého wordu zahrabať na disku. Nejde o to zakopať to, ale dať to VON. Každý má na to asi iný spôsob a beriem, že sa ti to nemusí zdať, že to niekto robí inak, ale jednoducho, je to môj blog, chcem si tu mať čo mi kedy napadne dať von. Mám tu aj prípsevky, kde si myslím, že by mali byť čítané a považujem ich za určené aj pre čitateľa, a sú aj také, ktoré sú na to, aby sa uľavilo mne. Pri tých mi je jedno či si ich niekto skutočne prečíta alebo čo si o nich myslieť bude. Mrzí ma, že som ťa obrala o čas tým, že som to podala na verejnosť a pritom som od toho nič nežiadala, v tom prípade už tento profil nenavštevuj, alebo si prečítaj odtiaľto niečo iné, čo ti to možno vykompenzuje. Mám tu aj veci o ktorých si myslím, že sú aj pre čitateľa, nielen pre mňa.

Za kritiku ďakujem, potvrdila mi len to, že som zrejme správne vyjadrila, ako ubito sa cítim. Ja sama by som sa pri čítaní tohto textu bez duše unudila, to mi ver. Ale tým, že som zo seba nejaké predstavy dostala, sa mi uľavilo, a to som potrebovala včera večer, kedy som sa tu za 15 minút iba takto vypľula.
 fotka
naily  19. 4. 2013 13:58
@mix A mimochodom, tvoj príspevok považujem ako kritiku za super kritiku. Konštruktívna bez urážania sa tu často nevidí. Predpokladám, že @loriana iba nerozumela tomu, že si mal v záujme pomôcť a nie zhodiť, a preto sa jej môže zdať opakované čítanie niečoho, čo sa ti nepáči, ako mierne paradoxné.
10 
 fotka
mix  19. 4. 2013 14:10
@naily okej,beriem tvoj názor že ťa nezaujíma, čo o tom ľudia povedia, v tom prípade si ale nemusela ani reagovať na môj komentár a vyhli by sme sa tejto diskusii

Taktiež ťa nebudem presviedčať, ale myslím si že ťa to predsa len zaujíma. A rovnako tak si myslím, že keď budeš nabudúce niečo takéto písať, táto skúsenosť ti pomôže a urobíš to viac čitateľ-friendly, ako by si to urobila, keby sa tento rozhovor neodohral.



Inak pôvodný význam slovného spojenia "dať von" znamenal, von zo svojej mysle na papier, alebo do wordu. "Von" nikdy doteraz neznamenalo dať to na internet aj keď si to takto teraz použila. To ma dosť pobavilo.
11 
 fotka
naily  19. 4. 2013 14:43
@mix Ak to sem dám, rátam s tým, že si o tom niekto niečo pomyslí a vyjadrím sa aj ja, ak si dal niekto tú námahu aby sa vyjadril mne, preto ti tu teraz odpovedám. Píšem si sem blogy dlho a zriedka. Vravím aj, že kritika môže byť. Hovorím ti iba v mojom prvom komentári, že neľutujem to, že som tu niekoho nepobavila, nezaujala, pretože to toho nebolo cieľom (narozdiel od uľavenia sa mi, čo sa mi podarilo).



A jasné, je vysoko pravdepodobné, že po prečítaní si tvojho príspevku si dám pozor na to, aby som sa neopakovala a v príspevkoch, na ktorých budem mať záujem nepísala zbytočnosti. To absolútne nevylučujem.



A používam veci a pojmy tak ako ich vnímam a cítim ja, pre mňa dať von znamená zo seba preč a to sa u mňa nezlučuje s odložením si tej istej kôpky zlých pocitov na disk. Ak by som si to napísala na disk, viem, že by sa mi jednoducho neuľavilo. Už sa trochu poznám predsa. Tu mám totiž pocit, že to naozaj odišlo preč.
Napíš svoj komentár