Moja hlava je ako zimná záhrada.
Bez kvetov a plná snehu.
Hľadám niečo, niečo iné,
Niečo ako rieka bez brehu.
Na tej rieke sú dve loďky.
Nevediac o sebe, o človeku čo ich stvoril
Z obyčajného papiera spokojne sa plavia po
Šírom mori.
A tak , ako loďky z papiera, ty a ja,
Plavíme sa životom.
Každý svojou cestou,
Každý za iným cieľom.
A ja len dúfam, že raz,
Stretneme sa,
Niekde vo veľkom mori sveta.
Vždy je tu šanca,
Že sa na slobodu dostanú
Naše city, ako ruže z marcipánu.
A potom sa nimi živiť budeme,
Po kúskoch ich obhrýzať.
No nemáme sa čoho báť
Že sa minú?
Nie, pretože budú dorastať,
Až dokým sa norzplynú
Vo večnosti bytia.
Tak ako loďky z papiera,
Z každého kanálu
Dostanú sa do mora
A stratia sa v prúde času.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár