Zrazu sa zjavila postava v pláši. Žena, vychudnutej postavy, zahalená kapucňou. Jej chôdza bola ľahká, plášť spôsoboval, že vyzerala akoby sa vznášala. Nebyť ozveny jej náhlivych krokov. Obzerala sa okolo akoby tu bola prvý krát. Nevyzerala však zmätená, poznala to tu v celku dobre. Náhle spomalila, ba aj zastala. Pozerala sa na obrazy ľudí na stenách. Vyvolávali v nej žiaľ a strach. Vyzerali panovačne, bohato, nie však šťastne. Okolo nich viseli staroveké gobelíny. Chcela sa jedného dotknúť, natiahla prsty. Zháčila sa, keď pocítila jeho vlhkkosť. Hnilobný pach ju donútil cúvnuť o krok späť. Potriasla hlavou aby sa zbavila tej nepríjemnej arómy.
Pokračovala ďalej. Veľmi dobre vedela kam má ísť. Chvíľu pokračovala po chodbe. Na jej konci odbočila do uličky, ktorá bola o poznanie teplejšia. Zastlala pri druhých dverách na ľavej strane. Boli z dubového masívu, krásne zdobené. Zarazilo ju, že jedna ich strana nebola symetrická s druhou. Ornamenty a ryhy sa nezhodovali. Obzrela sa na ostatné dvere. Boli celkom obyčajné, hladké a nezdobené. Podľa toho vytušila, že stojí pri tých srávnych.
Vošla dnu. Chvíľu čakala kým si jej oči zvyknú na menšiu intenzitu svetla. Miestnosť bola veľká, po obydvoch stranách ju lemovalo stĺporadie v krásnom dórskom slohu, ktorý jej vďaka neprekonateľnej jednoduchosti pripadal taký krásny. Nebyť tej bezoblačnej noci, tak by v miestnosti teraz osvetlenej bielym mesačným svetlom, nebolo nič vidieť.
Chvíĺu váhala, potom však vykročila ďalej obzerajúc sa neustále okolo seba. Očividne niekoho hľadala. Zbadala ho až pri poslednom okne nehybe stáť. To čo pocítila jej podlomilo kolená. Žalúdok sa jej stiahol na polovicu. Bola taká nervózna, že cítila akoby každá bunka jej tela mala vlastnú kinetickú energiu a kmitala zo strany na stranu. Roztriasli sa jej ruky, srdce jej bilo nevýslovnou rýchlosťou.
Hlboký nádych. Pristúpila pomaly k nemu. Triaška však stále nepominula. Snažila sa ju ignorovať. Nechcela aby sa jej triasol hlas keď k nemu prehovorí. Približovala sa, no on sa stále neotáčal, akoby ju nevidel, alebo nechcel vidieť. Chcela zakričať, ale z hrdla jej nevyšiel žiadny zvuk. Chytala ju panika. Prečo ju nevníma? Rozhodla sa ho chytiť za ruku. Aspoň na to zareagoval a otočil sa k nej.
Dala si dole kapucňu a chcela prehovoriť. On sa na ňu pozeral mierne vyčítavým pohľadom. Neznášala to. Neznášala, keď vedela, že sa na ňu díva ako na zradcu. Necítila sa previnilo, ale nepríjemne. Rozhodla sa prehonať strach a povedala: ,, Som rada, že si prišiel. Potrebujem aby si bol ku mne úprimný, potrebujem aby si mi povedal všetko...´´. Len tieto dve chabé vety zo seba vedela dostať. Inokedy by si pripravila všetko, čo chce povedať ale teraz vedela, že aj tak ba to nepomohlo. Skúmavo sa na ňu zahľadel. Z jeho očí sa nič nedalo vyčítať. Mlčal. Každá sekunda keď čakala na jeho odpoveď bola utrpením. Veľmi sa bála, bála sa, že stratí šťastie, že premárni túto šancu. Aj napriek mučivému nepokoju vnútri mu nechávala čas. Nechcela naňho naliehať.
Sklopil oči, ale ešte stále nič nehovoril. Tak začala ona: ,, Prosím, porzi sa na mňa, pozri sa mi do očí a povedz, či mi môžeš úprimne povedať, že ku mne už nič necítiš? Povedz mi pravdu, či sa všetka tvoja láska zmenila na nenávisť?´´. Ani on už nechcel dlhšie mlčať. Nevedel čo jej má na to povedať. Ľúbil ju, ale stále presviedčal sám seba, že nemá nádej. Keď sa na ňu znova pozrel jeho pohľad bol iný. Už nie vzdorovitý, ale láskavý. Z jej očí vyčítal, že mu rozumela. Pristúpil k nej a a chcel ju tuho objať, ale v tom...
...precitla. Zobudila sa doma vo svojej posteli. Chvíľu nevedela, či to bol len sen. Ale bol. Bol to len sen, ktorý sa jej sníval tak často, ktorý chcela aby sa stal skutočnosťou. Pozerala sa von oknom. Lialo. Cítila sa osamelá. Nemala ísť koho zobudiť. Bola sama doma, čo v nej viac umocňovalo pocit, že nikoho nemá. Chcel so jej plakať, keď v tom, ju premkla tá istá nehynúca nervozita ako v tom sne. Niekoho počula kráčať po schodoch, v panike myslela, že to sú dozvuky jej sna, ale neboli......
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
cokokika
1. 5.mája 2008 15:09
wow, to bolo pekné... ale má to aj nejaký začiatok alebo pokračovanie?
3
pekne napisane s tym opisom prostredia a tak...vyjadruje to tvoje pocity?
4
Byt aspon chvilu egoista?
Neumaraj sa snami a tuzbami, zivot nemas na to aby si sa podriadovala inym a plnila ich priania.
Mozno robime chyby, ale akokolvek pevne puta minulosti ta nesmu ukratit o stastie.
Odputaj sa. Odviaz sa.
Zi dnesok, akoby mal byt posledny.
Nie ako by to chcel niekto iny.
Len sa tym nicis, Mati.
Snami ako tento, ktore ta ukracuju o spanok.
Neumaraj sa snami a tuzbami, zivot nemas na to aby si sa podriadovala inym a plnila ich priania.
Mozno robime chyby, ale akokolvek pevne puta minulosti ta nesmu ukratit o stastie.
Odputaj sa. Odviaz sa.
Zi dnesok, akoby mal byt posledny.
Nie ako by to chcel niekto iny.
Len sa tym nicis, Mati.
Snami ako tento, ktore ta ukracuju o spanok.
5
jjjj suhlasim s janou plne...nerob to co xcu ini alebo to co si myslia ini, ze je spravne ale to co xces ty a co je spravne podla teba
Napíš svoj komentár