Magnólie už odkvitli.....

Magnólie už odkvitli, posledné zvyšky čakajú na odviatie vetrom a následný rozklad, spojenie sa so zemou. Kolobeh je v pohybe. Aj ony sú súčasťou tohto pulzujúceho organizmu...sveta v neustálej premene.

6miliárd ľudí..
milióny štvorcových kilometrov..
.stovky rokov času..
niekoľko stotisíc planét..
a napriek všetkému sa naše dráhy skrížili..
v tom správnom čase..

Cítiš v tom to veľké?

Magnólie boli krásne pred mesiacom. Chcela som, aby také ostali a ignorovali pravidlá vesmíru. Nestalo sa tak. Vieš čo tým chcem povedať?
Čas sa nedá uplatiť, neuprosíš ho, argumenty nefungujú, nie je milosrdný. Stále počujem, že sa mám sústrediť na dnešok a nerozoberať nasledujúce ráno..Zatiaľ to nedokážem. Pozorujem nedávno vzplanutý plamienok a sužujem sa otázkami, aké nebezpečenstvá naň číhajú a akými fígľami by som ich mohla preľstiť. S nájdením pokladu prichádza aj strach oň.
Neustále si opakujem túto vetu keď ma to prepadne:

"To, čoho sa obávaš, stane sa prv než to v čo dúfaš"

.Mám strach, strach ma súži,
..že stratím Teba a samu seba,
...čo v tebe mám.
....Vystieram k tebe dlane
.....a všetku vieru do nás vkladám.
......Vo svojom strachu sťa na rozbúrenom mori si pripadám.
.......S pokorou snažím sa prijať, že to hlúposť je
.......čím sa tak so zvrašteným obočím toľko zaoberám.
......Nenávidím čas, že ním podla chuti ja sama nenakladám.
.....Každú noc otváram okná a do vánku všetky svoje myšlienky šepcem.
....Posielam ti všetku nehu, všetko čo ti do očí povedať neviem.
...Ale asi sa spustí zakaždým dážď, a všetky odkazy, zrazí k zemi,
..pretože viem, že ty ich pri sebe nemáš.

Budem veriť, úprimne veriť, že časom to môže byť ešte lepšie hoci sa tomu ťažko verí. A ak aj vyprchá tá najvášnivejšia láska, spolupatričnosť a blízkosť ostane. Neviem koľko strán má moja kniha života ale viem, že chce byť popísaná Tebou. Od istého času, odkedy viem, že už nie som osamelá cítim sa oveľa viac silnejšia.
Sme už dvaja.

Dva osamelé mladé stromčeky, ohýbané vetrom a strasťami počasia.
Keď fúka severný vietor tak jeden sa môže opierať o ten druhý a keď ich prekvapí z iného smeru, dokáže pomôcť ten prvý. A to tým, že pekne stojí a nepohne sa. Opora, krásne slovo.
Doteraz som bola len osamelým stromčekom, čo sa nesmelo triasol v búrkach.

A zmenilo sa ešte niečo. Už viem, že so vzťahom neprichádzame o slobodu. Keď cválajú krajinou dva mustangy sú snáď menej slobodné než keď cvála len jeden? Obaja potrebujeme slobodu a veľkú, neznášame ohrady a verím, že si ich nebudeme stavať. Môj drahý, náš plamienok vzbĺkol pestujme si ho.

Vieš čo ma presvedčilo o tom, že budem veriť v krásny spoločný zajtrajšok? Dnešné poobedie. Hladíš na mňa s takou láskou, že ma to napĺňa presvedčením, že nie sme ako väčšina. Nie, nás spájajú okrem iného dlhé rozhovory, dumanie nad svetom. Obrusovanie si myšlienok, namáhavé diškurzie doplnené všetkými druhmi presvedčovania, že má pravdu len jeden z nás. Milujem tie siahodlhé "hádky".

Dobrú noc..
A prosím ta, otvor v noci okno dokorán a započúvaj sa do noci, možno ma budeš počuť. Ak nezaprší...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu