Na krídlach vážky

Musím vyloviť zlatú rybku, pretože mám obrovskú túžbu, chcem ťa vpustiť do svojej mysle. Chcem aby si si prečítal moje city. Chcem aby si vedel ako sveto otriasajúco ma zraňuje keď nemôžeme byť spolu. A vieš čo by si cítil? Cítil by si mravčenie v končekoch prstov, vnímal intenzívne, každý nádych a výdych, pretože som vďačná za každý liter vzduchu, že ma drží nažive a ja môžem cítiť, milovať, túžiť, plakať radosťou keď ma prekvapíš a zjavíš sa.

Odchádzaš na dva týždne preč..

336 hodín
20 160 minút

bez svetla, bez Teba

Dnes keď budeme spolu zapíšem si ťa, všetky drobnosti.
Budem sa pozerať do tvojich očí a sledovať odtiene tvojich dúhoviek pri rôznom svetle, ako sa mení farba keď si zamyslený, keď sa usmievaš...
Budem ti hladiť vlasy a nechám sa unášať citom, ktorý sa vo mne s tebou rozlieva ako na krídlach vážky. Rozlieva sa teplo od srdca do celého tela až po končeky prstov, kde cítim to mravčenie.

Už preč sú časy keď som sa modlila pre stŕpnuté srdce...
Preč je čas keď som žila pre zajtrajšok, že možno bude menej boľavý...
Minul sa tieň časov keď mi pramenili z očí slzy bolesti...

"V láske vždy bojuje radosť s bolesťou"

Horúce kamienky, pália bosé nohy a chladivá voda jazera poskytne nádhernú úľavu.
Tresknúca zima a chlad, pár kvapiek horúceho čaju sa vyrovnáva zlatu.
Strašné mučivé sny, pomôže len silné objatie.
Desivá prázdnota, nechuť žiť a beznádej, avšak jeden bozk od tej správnej osoby preberie k životu aj tú najsmutnejšiu bytosť.

Ako malé dievčatko som chcela hľadať poklady. Túžila som po pokladoch. Otravovala som strú mamu a rozhrabávala som jej záhradu malou zelenou lopatkou. Hľadala som drahé kamene, diamanty, rubíny a vždy som bola presvedčená, že už len kúsok a nájdem to. Raz ma babička vzala za ruku a odviedla ma do domu, tam vybrala malú škatuľku a fúkla na ňu. Prach sa rozvíril po izbe.
"Zlatúšik, v tejto krabičke sú najväčšie poklady tvojho ocka, keď bol malý"

Zvedavo som otvorila krabicu a vyberala som drobnosti, ktoré ma sklamali.
Hniezdo, hniezdo nejakého vtáka,
Gulôčky, modré a zelené,
Obrázok vlaku, v pozadí sa črtali budovy s červenými strechami.
"Babinka toto nie sú ozajstné poklady" Jednak som však dúfala, že ona má aj niečo lepšie "ozajstnejšie poklady!"
"Babi, a ty máš aké poklady?" Stará mama sa na mňa usmiala a povedala.
"Zatvor očičká a ukážem ti, ale neotváraj ich len keď poviem, a podvádzanie neplatí"
Odviedla ma niekam a potom mi dovolila otvoriť oči. Stála som pred zrkadlom, tým najväčším, v predizbe a hľadela na seba, s umazanými šatami od hliny a dvoma vrkočmi som tam stála a cítila sa podvedená.
"Slniečko, najväčšie poklady nájdeš len v inom človeku, nič ako zlato, perly ani nič podobné sa nevyrovná milovanej bytosti. Pochopíš to keď budeš veľká"
Urazene som vypochodovala späť do záhrady a ďalej hľadala svoj veľký poklad.

Babička mala pravdu. A ja som svoj poklad našla.
Je tak naplňujúce keď sa prepletajú duše, mať časť seba, tú najlepšiu časť v niekom, na kom skutočne záleží, veľmi, veľmi záleží...
Niekedy keď len tak ležíme vedľa seba, rozmýšľam, že nech sa stane čokoľvek v tejto chvíli na tomto mieste si patril iba mne. Nikto o tom nebude vedieť, keď zomrieme bude to len v nekonečných archívoch, histórii tohto sveta, ktoré pozná len sám boh. Ale je to nezmazateľné, v istej hodine na istom mieste si bol len a len mojím.

Koľkí to už prežívali, koľkí prežívajú a koľkích to iba čaká a predsa to naše je výnimočné. Máme svoje tajomstvá a zázraky, ktorým veríme. Pozeráme sa do budúcnosti s túžbou a bez slov, ale o to väčšou radosťou. Čaká nás toho ešte tak veľa a toľko veľkých vecí. Nebojím sa ničoho stojím pevne, lebo viem, že z teba čerpám silu a zvládnem to čo by som sama nezvládla. S tebou som silná, už nie som len polovičný človek.

Teraz s Tebou sa vznášam ale dlho som sa bála skočiť do oblakov. Vyviezlo ma lietadlo s veľkým nápisom LÁSKA a potom som mala skočiť. Mala som strach.
Koľko trvá vznášanie sa než príde pád? Keď sa vrhnem do vzduchu z tejto výšky, pád bude nutný. Čím väčšie a búrlivejšie emócie pri tom zažijem, o to horšie mi bez toho bude, keď sa dostanem späť na zem. Väčšina dopadne skôr než si uvedomia aké to vlastne je. Bude to so mnou iné? Bude to s nami lepšie? Povedal si "To vieš, že bude a ja ťa chytím, keby si padala a prinajhoršom si kúpime trampolínu"
Áno babi, mala si pravdu.

A láska, už vieš prečo som ti dala včera to malé zrkadielko. Už to vieš

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu