Sedí si tak Motýliak na kvete.
Čaká na milú, aby sme boli presní.
Motýliačka bola vždy krásavica. Tu na okolí, v Okvetnej 5. Žerú ju všetky krídlatce, zobák a či nie. Má totiž prekrásne oči. Teda tie na krídlach.
Nezvykla meškať. Čo je však už určite zrejmé- dnes sa to stalo.

Je zajtra. Motýliak chodí v čiernom.
Neuhádnete, ale čierna podškrtla jeho oči.
A tak je teraz miestnym obdivovadlom. -Iačka a či -iak.
A nestará sa.
Veď ani ona sa nie.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
otvoreneokno  6. 10. 2011 22:21
Pekná poézia.
2 
fotka
antifunebracka  22. 11. 2011 16:56
aj mne sa to velmi pacilo!
Napíš svoj komentár