Nebolo to prvý raz, čo som otvorila jednu z tých nespočených pamätníkoidných knižočiek plných práznych, čistých, belostných dvojstránok. Bolo to však prvý raz, čo som na tie strany hľadela a pri tom sa zamyslela nad ich farbou. Možno opäť celkom nezmyselne, pointu postrádajúc...
Oné strany trpeli výraznou bielou, takou jasnou, upokojujúcou, v podstate príjemnou. Biela- farba nevinnosti. Neškodný zápisník na mňa čakal, usmieval sa a ponúkal mi obrovské možnosti. Vdýchal na mňa spriaznenosť, núkal mi pochopenie, ochotu... Iste to poznáte, nezištnosť telies. Kde je ale pravda?
Papier vyrobia. Oblepia ho belosťou a vyšlú na cestu. A papier zasadený do obalu s chutným medvedíkom alebo čudným párikom na kvázi autentickej fotke už vtedy vie, čo sa stane. Že naň dopadne atrament. Možno čierny, modrý, možno červený. Jeho beloba bude "poškvrnená", nevinnosť vyprchá, všetko sa stratí. Príde len chuť pokračovať v písaní, všetko to tam vyliať, spotrebovať poslednú kvapku atramentu. Veď- komu to už také stelesnenie nevinnosti vyzradí? Ešte keď do toho nerozpráva, len vám rozumie...
Ako to zatiaľ prežíva onen zápisník- svätec? Čo ak v skutočnosti len využíva všetky prostriedky, ktoré mu boli darované na ukojenie svojej potreby dozvedieť sa nové obludnosti? Ako samec svojou farebnosťou láka samicu, tak môže strana vábiť dušu a jej pero. Aby prišli poznatky, aby papier neschopný aktívnejšieho pohybu, zviazaný v tých nechcených doskách, pocítil čaro vášní, výhier i sklamaní.
Tak nám ponúka papier pomoc a pritom len vlastné potreby chce naplniť. Možno však v konečnom dôsledku pisateľovi pomôže a vlastná škodoradosť ako ďalšia z výplní života akousi neplánovanou náhodou pominie.
Na druhej strane- je papier skutočne ten krutý alebo si kdesi v prapodstate ani neuvedomuje, čo činí, len ide pudovo za tým, čo je mu prirodzené?
Akou veľkou časťou je papier vypočítavý a akou zase nevinný?
1.x v zivote sa mi stalo, ze som si pri citani blogu NAHLAS povedal "wow, ta je ale dobra!" pises u-z-a-s-n-e. tolko zaujimavych myslienok v tak kratkom texte... slabsi blogger by to zriedil do viacerych blogov a zil by z toho rok. toto by malo vyjst knizne.
tak som sa tu vyskytla po čase a čo nenájdem. nevýslovná jest moja potecha pri pozitívnych ohlasoch, hoci tento je hádam... najrozmernejší, akého sa mi zatiaľ dostalo takže veľká vďaka ti, bola som práve povznesená a motivovaná
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.