Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, čoho je na svete viac? Lásky či nenávisti, prajnosti či závisti, šťastia či nešťastia, dobra či zla…?Pozastavme sa nad tým teraz, teraz, keď stojíme na hranici medzi detstvom a dospelosťou. Na hranici, ktorú skôr či neskôr musíme prekročiť a vstúpiť do sveta dospelých, do sveta, v ktorom nieto miesta na bezstarostnosť, sveta plného nástrah, nebezpečenstiev. Je v ňom plno rázcestí, križovatiek a ciest a my si budeme musieť vybrať jednu z nich, pre nás tú najsprávnejšiu a ňou sa ďalej uberať.Pouvažujme, koľkokrát nám spadne z oka slza pri pohľade na televízne noviny, kde ukazujú malé deti žijúce v Afrike, častokrát vyhladované na kosť, umierajúce na u nás bežné choroby, deti bojujúce v rozvojových krajinách vo vojsku, na vojakov bezhlavo vraždiacich nevinných ľudí a na iné prípady nad ktorými sa aj rozum pozastavuje. Nezdá sa vám náhodou, že je to trochu nespravodlivé? Nevraví sa náhodou, že všetko sa nám raz vráti? Existuje na tomto svete nejaká spravodlivosť? Ľudia už akoby svojou zlobou nakazili aj nebo aj našu Matku Zem…Ľudstvo spravilo v minulosti strašne veľa chýb, veľa malo hrozné následky, no dúfam, že to bude dostatočným odstrašujúcim prípadom pre budúce generácie, aj keď myslím, že ľudstvo sa nikdy nepoučí. Stále to ide s nami z kopca…. V dnešnej unáhlenej dobe rodičia majú čím ďalej tým menej času na svoje deti a tie trávia čas na ulici a čoraz častejšie sa stáva, že vidím 13 ročné dieťa s cigaretou v rukea tie trávia čas na ulici a čoraz častejšie sa stáva, že vidím 13 ročné dieťa s cigaretou v ruke. Áno, deti sú čím ďalej tým skazenejšie, čoraz častejšie siahajú po alkohole a omamných látkach a začínajú so sexom ledva čo dovŕšia pätnásť rokov, absolútne nepripravené na rodičovstvo a veci s tým späté…Tieto deti častokrát nemyslic na následky, hľadajú iba lásku, ktorej sa im doma nedostáva… A čia je to vina? Odpoveď znie, že nás všetkých. Je to chyba celej tejto spoločnosti, ktorá častokrát zabúda na to, že deti sú našou budúcnosťou a nádejou na to, že o nás bude v starobe dobre postarané, lebo to, čo im my dáme, tak to nám iste v budúcnosti raz vrátia…Zaujímavé je aj to, že si jeden druhému závidíme dokonca aj nos medzi očami, nadávame jeden na druhého, ohovárame sa a klameme sa navzájom. Snažíme sa vyrúbať každý strom, ktorý sme ešte nestihli vyrúbať, snažíme sa zastavať či zaliať betónom každý voľný kúsok zelene. K svojmu prostrediu sa správame ako vírus. Ničíme prírodu, kým je čo ničiť a neuvedomujeme si následky, ktoré s tým úzko súvisia. Čím ďalej tým viac pribúdajú čoraz ničivejšie zemetrasenia, obrovské sopečné erupcie, smrtiace tsunami… čoraz viac vody je otrávenej, padajú na nás kyslé dažde, Zem sa nám stále otepľuje a o chvíľu nás zaplaví voda z roztopených ľadovcov…

Ľudia sa v dnešnej dobe zaujímajú iba o to, čo sa ich priamo dotýka a o ostatné sa nezaujímajú. No najzaujímavejšie je to, že toto je problémom všetkých nás, obyvateľov tejto našej modrej planéty Zeme, ktorej budúcnosť je len v našich rukách…

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár