V bludnom kruhu

Keď sa strácate vo všetkých slovách, ktoré začujú vaše uši.
Vaše.
Jeho.
Tie okoloidúcich, ktorých pointu nepochopíte za tých pár sekúnd.
Keď sa točíte v bludnom kruhu z, ktorého sa nedá vystúpiť.
A vlastne ani nechcete. Chcete len nájsť správne riešenie ktoré je na konci. Ale vy koniec nájsť neviete. Je to predsa kruh.
Bludný. ten nemá koniec už vôbec.
A tak chodíte dokola, dokola, dokola. A trápite sa. Občas tam zablúdi pár lúčov slnka a je to v pohode. A potom zas zmiznú a je to to isté.

Mala to tak aj ona.
Bludný kruh.
A strácala sa v slovách.
Niekedy aj činoch.


Neviem.
Hovorila keď sa jej pýtali kedy vystúpi z kruhu.
Fakt nevedela.
Mohla rovno povedať, že nikdy keď sa to nedá. No takto im dávala aspoň malú nádej, že sa úplne vráti. Aj keď vedela, že je to (asi) nemožné.
Iba dúfala.


*
Nebola tam vlastne stále, len po rozlúčke s ním.


***

...Ten minulý týždeň ukrytý v havraních krídlach.
Ako inak čiernych.

Pamätala si ho celý.
Od Pondelka do Nedele.
Od jednej polnoci, do druhej.

*


Z kruhu i bludneho sa vystúpiť dá, no to si to najprv musím/e dať veci v hlave dokopy. Čo sa asi nestane. (U mňa)

Venováne @majo16 (Majkovi )
Chcela som ti venovať úplne iný blog. No teraz nič iné písať neviem.

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu