Oviec je veľa, valasi dvaja a jeden pes.
Vyhnali Kubko s Maťkom ovečky na pašu, políhali si do trávy, podriemkávali a len sem-tam smsku medzi sebou prehodili...
- PASIES, KUBKO, PASIES? ODPIS!!!
- VERUZE PASIEM. A TY, MATKO, PASIES?
- EJ... VERU ZE PASIEM...
Ale horkíže tam pasenie, slniečko pripaľovalo a valasi si tričká povyzliekali, opaľovali sa a smskovali medzi sebou.
- PASIES, KUBKO, PASIES? ODPIS!
- VERUZE PASIEM. BTW TY PASIES MATKO?
- PASIEM, PASIEM, PASIEM.
A pes pasie tak isto, leží a podriemkáva...
- BUDE PRSAT, BTW MUCHY STIPU... ODPIS! - posle Kubko smsku Maťkovi
- BA VERUZE BUDE - odpíše Maťko
A zas obaja zmĺknu. Majú síce SMSkové paušály s 500 voľnými SMS-kami na mesiac, ale aj tak nemôžu písať stále...
Ticho zaľahlo na pašu a len ovčie zvonce sa nesú dolinou.
Maťko prezvoní Kubka a Kubko prezvoní Maťka a potom Maťko pošle kubkovi SMSku:
- PASIES, KUBKO, PASIES?
- PASIEM, MATKO, PASIEM. CMUK
- NUZ A KDEZE SU NAM OVCE? ("
- Čo??? - vyskočí Kubko, len čo prečíta Maťkovu smsku s textom "NUZ A KDEZE SU NAM OVCE? (" A postaví sa vedľa Maťka, ktorí gúľa očami a kuká dookola. Oviec nieto a dolina pustá. Raz-dva sa im driemoty popretŕhali... A Dunčo by sa tiež najradšej pod zem prepadol, že tak nanič strážil...
- Kde sú naše ovce? - pýta sa Maťko
- No čo ja viem, ale mali sme ovce to si pamätám! - odvetí Kubko
- Janse, že sme mali, veď tutoľa, keď idem do Menu, tuto je že Fotoaparát a tu Galéria fotiek a čo tam je? My s ovcami...
- Naše zlaté ovečky, už nám z nich len MMSka zostala... - rozplače sa Kubko
Vraví Maťko:
- Nemrnči, darmo budeme mrnčať, keď sme neustrážili.
- A čože budeme robiť?
- Ľaľa, tamto sú naše ovce - ukáže, Maťko, na nebo, kde sú obláčiky pripomínajúce ovečky - asi nás niekto hackol a ovce máme na nebíčku.
- Joj čože, budeme robiť? - rečie Kubko.
- Nože, Kubko, zapískaj!
Prichytí si Kubko ľavou rukou širák, aby ho nevyvrátilo, palec a ukazovák pravej strčí do úst a hvizdne, že Maťkovi klobúčik skĺzne na ucho... A nič.
I Maťko zahvízdne, až Kubkovi širák odnesie a prikryje Dunča. A kedže je to riadny valašský širák, Dunčovi spod neho len laby trčia.
Ustarostení valasi sa škrabkajú na zátylkoch, čo robiť...
Zahrmelo a veď už aj pršať začína..
Skryme sa, Maťko! - kričí Kubko a v behu si pridŕža nohavice (ktoré si ešte nestihol zapnúť... viete smskoval si s takou peknou babenkou až z hentadiaľ voľakadial od Detvy.
Pršalo riadne, ale kdeže sa skryť? I blesky plieskali...
- Kubkóóó, nie tam pod stožiar vysokého napätia, ťa blesk čapne a skapeš.
- Oj veruže skapem, tak kamže kam?
Keď tu svitlo Kubkovi v hlave a už natŕča Maťkovi svoj širák.
- Ťahaj, Maťko!
Ťahajú, naťahajú, až je širák ako lietajúci koberec. Nasadnú a vyletia ponad oblaky. A je im dobre.
- Nezmokneme - usmieva sa Maťko
- Ej, veru nie - usmieva sa Kubko
A tak si lietali a lietali až dážď načisto prestal. Potom zlietli k salašu... Zosadli a div sa, svete! Z košiara vykúkajú ovce. Akosi sa napásli samy a pred búrkou sa skryli. Veru, niekedy má mladá jarka viac rozumu ako starý valach.
- Juchúúúú! - zavrešťal Maťko na celú dolinu, až sa ovečkám zvonce rozkývali.
Potom povešali mokré krpce na kliniec a sami sa, opretí o kolibu, sušili na slniečku a smskovali...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár