včera odpadnem.
Dnes som sa vždy nádejala,
že to bude krásny deň.
Skláňam hlavu stále,
no sĺz viac niet.
Ľalia – vždy, keď plače
skryje si ten krásny kvet.
Smutná pohrám sa chvíľu s vlasmi,
Toľkokrát som ti ďakovala za sny.
Ďalšiu novú nádej nám už nezhasni.
Nechcem – no opäť pri tebe zaspím.
Ešte aj počítač si pripravil
na mňa plán,
na pozadie mi vystavil
tvoju tvár.
Utrela som už tú slzu,
zahodila strach.
Odteraz už všetci budú
spomínať nás v debatách.
Temné myšlienky pochybnosti
sa míňajú
s krásnymi pocitmi radosti.
Tie prevládajú.
Z jednej strany zúfalstvo,
z druhej strany nádej...
Odjakživa sa hovorilo,
že šťastie si ťa samo nájde.
Som kdesi v strede,
ale kam mám bežať?
Našiel si si ma
a ja hľadám teba.
Utekám, no neviem pred čím,
bojím sa, no vždy sa teším!
Môj úsmev je úprimný.
Nie ako po droge do žily.
Hlava skrýva kopu otázok,
viet, ktoré by toľko vyčítali.
Oči – vnímajú toľko obrazov,
no keby vedeli, tak by len kričali.
Tajomný človek so zodpovednosťou,
asi sa jej desí,
hádže však už všetko za hlavu,
aj keď už čosi trápi,
celkom sa teší.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár