"Nezabudni mi písať, lebo sa o teba budem báť. Keď prídeš domov, napíš."
"Už hodinu si sa neozvala. Je všetko v poriadku?"
Neviem skutočne či má zmysel pokračovať. Áno, aj ja som bola vinná, urobila som kopu zlých vecí a som urážlivá. Ale do frasa, toto je môj blog! Tu som ja dobrá princezná a on zlý zlý drevorubač. Keď som sedela v tichu na posteli a počúvala som prúd nevyberaných výčitok a hrubých slov valiacich sa z jeho krásnych úst, niečo vo mne zomrelo. Vnútri som kričala o pomoc, kričala aby prestal....ale v skutočnosti som iba sedela. Ticho. Na zopnuté ruky kvapla slza. Nepočúvala som ho už dlho. Mohla by som písať o tisícke iných problémov, ale píšem o tomto...prečo? Lebo:
"Idem cvičiť láska, keď skončím ozvem sa. Možno dostaneš aj nejakú peknú fotku . Ľúbim ťa, vidíme sa skoro."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
johnysheek
14. 2.febuára 2016 20:49
je človek tvor poučiteľný?
2
@johnysheek do istej miery, spravidla tesne po lekcii, keď to ešte bolí....častokrát dôjde k pokriveniu reality pôsobením endorfínov pri spoznaní novej osoby... a potom idú všetky lekcie do hája.
3
no stale/casto sa znova a znova robia tie iste chyby.. v klamlivej nadeji, ze proste ak dostatocne velakrat nalejeme vodu do kyseliny, tak raz prskat nebude..
Napíš svoj komentár