Amanda poprela heterosexualitu alebo Vždy najprv mysli a potom hovor!

Ja, Amanda, mrznem! Mrznem ako dievčatko so zápalkami a to len kvôli Jebákovi, ktorého som nechala včera večer sedieť samého v čajovni zatial čo ja som si to( namiesto ne wécko) šinula rovno domov zo strachu pred jeho olizovaním a ošahávaním.

A prečo mrznem?
Lebo je otvorený balkón.
Prečo je otvorený balkón?
Aby sa pes nevychcal na koberec.
Prečo by sa mal pes vychcať na koberec?
Lebo som s ním nebola von.
Prečo som s tou gorilou nebola von?
Lebo som od rána zavretá doma a bojím sa vyjsť na ulicu, na ktorej by som potenciálne mohla stretnúť Jebáka,ktorý by tam mohol venčiť svojho (pre mojho psa prudko jebateľného) PUDLA!!!

Takže namiesto možného spoznávanie ďaľších ,dúfam,že stráviteľnejších susedov, pozerám do bedne a s otvorenými ústami premýšlam prečo,kurva, práve ja???
Z veľmi zmysluplných myšlienok ma vytrhol čudne chrchliaci zvuk zvončeka.
Čo? žeby tu mali susedský výbor? Napiekli mi koláčiky? A s nádejou v očiach otváram dvere.
Môj "Bambi pohľad" však rýchlo pohltila zúrivosť,ktorú povinnosť potlačila a vystriedala prekvapením. Hádajte kto stál v tých dverách?
KTO TAM PODLA VAS STAL???!!! Ano! Stál tam samotný Jebák .
Zaujímal sa,či som v poriadku a kde som včera zmizla. Moja fantázia narýchlo vymyslela primitívnu historku o zapnutom sporáku, ktorá mu z nejakých zvláštnych dôvodov nepripadala vôbec čudná. Asi mám skrátka talent. Ale čo teraz? Moje pojebané svedomie chcelo aby som ho pozvala dalej, originál Amanda však chcela zaplesnúť dvere a zabarikádovať ich stoličkami, skrinou ,stolom, gaučom, bedňou, vešiakom a psom..
Čo teraz? Toť morálne dilemma. Zrazu počujem niekoho mojím hlasom vysloviť vetu: Nejdeš ďalej?
2:0 pre pojebané svedomie!!!
Tá cudzia veta ešte ani nedoznela a už bol dnu. Mal na sebe biele ponožky s modrou futbalovou loptou!!!
Zachrán ma Mitch! Prosíím!!!
Sadli sme si do kuchyne na stol a pozerali na seba ako dvaja roboši pri šachoch. Náš dialóg:

Jebák: Ako,vidím, ešte nie ste vybalení
Amanda: Hm
Jebák: Chcem ti niečo povedať.
Amanda: čo? (prosíííím len nie dáku citovú blbosť!!! prosím prosím prosím)
Jebák: Od kedy som ťa prvý krát uvidel na tej ulici venčiť psa (ten pes už nikdy neuvidí slnko) rozmýšľam len nad tým,či máš priateľa.
(ako môžem mať priateľa,kurvafix, ked som v tomto pridrbanom meste ani nie týžden???)
Amanda: No. Ehm.. Nemám ale
Jebák: To som rád,lebo sa mi veľmi páčiš a
Amanda:počkaj. Ale.. Ja nie som...Teda,niežeby si nebol. No (čo povedať,čo povedať... nechcem aby ma hneď prvý sused začal nenávidieť, čo povedať???) ja... Nie som na chlapov (čo?????????????? Čo som to práve vypustila z úst? )
Jebák: čo? Ako,že si lesbička? alebo.. e...
Amanda: No. Eh... Ja si nie som celkom istá (preboha čo to trepem?? zastav sa dievča!!!)
Jebák: jasné chápem. Chce to čas.
Amanda:Ale..!
Jebák: Nie. Ja už musím ísť.
Amanda: Určite nechceš čaj alebo tak niečo?
jebák: Nie.. eh.. fakt. čau. Teda nieže by som proti vám niečo mal.. ale.. Maj sa

A proste odišial s presvedčením,že som lesba!!! Ja,Amanda, nejvätšia heteráčka pod slnkom!
Prečo som to povedala? Nemohla som proste naznačiť,že nie je moj typ? Alebo že sa nechcem viazať? Teraz keď bol preč ma napadlo 1000 iných vecí ,čo som mohla povedať ale je neskoro. Som tu týžden a už som sa postarala o povesť. Piči!!! Čo teraz???
A prečo sa ten pes vychcal na koberec???!!!
POKRAČUJ ĎALEJ

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

17 komentov k blogu