Keď som sa poobede vrátila domov, bol si preč... Pozrela som do tvojej skrine a srdce sa mi prudko rozbúšilo. Tvoje košele a nohavice, všetko oblečenie bolo preč. Najprv som si myslela, že si musel náhle odísť na služobnú cestu a že mi určite neskôr zavoláš. Čakala som však celé tri dni, no márne.
Vždy, keď mi zazvonil telefón, som bežala k nemu, dúfajúc, že to budeš ty. Prešiel týždeň, ale ty si sa viac neozval. V mojom srdci nastala púšť..
Stále som však verila, že sa vrátiš. Celkom sa na tú predstavu upäla. Piekla som tvoje obľúbené koláče, aby si mal radosť, keď prídeš domov.. Predstavovala som si ako zastaneš v chodbe a povieš:- Miláčik, niečo tu vonia. A ja vyjdem z kuchyne, celá zamúčená od múky a hodím sa ti okolo krku. Ty ma pobozkáš na biele líca so slovami.- Tak podme to zjesť. A mne sa na tvári rozhostí čarovný úsmev. Potom sa spolu napchávame,až kým nemáme dosť..
Koláče napokon skončili u susedy s piatimi deťmi. Keď som jej ich podávala, vždy mi šťastne poďakovala. Vraj som anjel..Len škoda, že to niekto nevedel oceniť.
Pomaly som sa musela začať zmierovať s tým, že sa už nikdy nevrátiš. Lenže vôbec to nebolo také jednoduché.. V jeden večer som v rádiu počula pesničku Nothing compares to you od Sinnead O"Connor a hned som sa do nej zamilovala. Stiahla som si ju do mp3-ky. Ešte v ten deň som vedela slová naspamäť. Stále som ju potom počúvala. Doma, či v práci.
Raz popoludní ma prišla pozrieť moja sestra Mirka. Akurát som mala na počítači naplno pustenú moju srdcovku, tak som ju nepočula zvoniť.
-Vypni to! Zjačala.
-Nepridáš sa? Spýtala som sa.
Len pokrútila hlavou a bez dovolenia mi vypla pesničku. Celá segra..
-Zbláznila si sa?
-Asi áno, uškrnula som sa.
-Mala by si ísť k psychologovi.
-A na čo?
-Pomohol by ti vyrovnať sa s Martinovým odchodom.
-Nepotrebujem psychológa.
-Podľa mňa áno.
-Nie. Možno ho uniesli mimozemšťania, povedala som.
-Alebo si našiel inú.
-Tomu neverím, zaškrípala som zubami.
-Zmieriť sa s realitou je ťažké, viem, sestrička.
-Ty o tom nemôžeš nič vedieť! Nik ťa neopustil! Kričala som nazúrene.
Z oči mi vyhŕkli slzy.- Chýba mi, vzlykala som.
Sestra ma chápavo objala. Keď som sa jej vyplakala na pleci, dala mi adresu toho psychológa.
-Myslela som, že je to žena.
-Je dobrý uvidíš.
Na ďalší deň som sa so zmiešanými pocitmi pobrala k tomu psychologovi. Zastala som pred dverami a najskôr si preštudovala jeho meno. Volal sa Juraj. Potom som zaklopala na dvere.
-Ďalej, ozvalo sa zvnútra.
Vošla som váhavo dnu. -Dobrý deň, ja som sa prišla objednať, vychrlila som.
Juraj nazrel do diára.- Dnes už nikoho nečakám, môžete ostať, ak chcete.
-Tak fajn, hlesla som a rozhliadal sa po miestnosti. Na stene viseli samé diplomy a ocenenia. Na poličke zase poháre.
-Sadnite si, vyzval ma.
Poslúchla som ho a sadla si do kresla.
-Tak ,aký máte problémy? Co vás trápi? Zahľadel sa na mňa.
Pozrela som von oknom.- Nedávno ma opustil priateľ, s ktorým som plánovala spoločnú budúcnosť. Odišiel bez vysvetlenia..Nečakane.A ja sa s tým neviem vyrovnať.
-Chápem. A ako dlho ste spolu chodili?
-Tri roky. Posledný rok sme spolu bývali.
-Plánovali ste svadbu?
-Áno na jeseň, ale už žiadna nebude.
-Možno s niekým iným, usmial sa.
-Nie, zavrtela som hlavou. V mysli mi zneli slová mojej obľúbenej pesničky. Cause nothing compares...nothing compares to you..
-Akým činnostiam ste sa venovali po rozchode?
-Pečeniu, uškrnula som sa.- Piekla som koláče v nádeji, že sa vráti.
Juraj sa pobavene usmial.- A okrem toho?
-Chodila som behať, korčuľovať sa a počúvala som hudbu.
-Akú hudbu?
-Sladáky ale najviac jednu pesničku.
-Akú?
-Nothing compares to you od Sinnead O"Connor.
-Poznám. Stará, ale dobrá.
-To áno. Milujem ju.
-Ako sa teraz cítite?
-Dobre.
-Nemávali ste depresie?
-Mala, ale neboli až také strašné. Iba si občas poplačem.
-A naposledy ste kedy plakala?
-Tuším včera.
-Mysleli ste vtedy na neho?
-Áno.
-Na niečo konkrétne?
-Uhm..že sa spolu naháňame po lúke plnej púpav..Pri tej predstave sa mi do očí tisli slzy..
Juraj chápavo prikývol.
-Určite máte doma veci, ktoré vám ho pripomínajú.
-Jasné, mám. Kopu darčekov a na nočnom stolíku mám jeho fotografiu.
-Tej fotografie by ste sa mali zbaviť.
-Nie, nikdy, skríkla som.
-Skúste to.
-Nie, zvrieskla som.
Juraj sa uškrnul.- Človek by si o vás myslel, že ste jemná aj citlivá žena.
-Zdanie klame, odsekla som.- Už asi pôjdem, vstala som z kresla. Juraj sa zamyslene díval do diára.
-Mohli by ste prísť v piatok o pol štvrtej.
-Už neprídem, povedala som a čo najrýchlejšie vyšla von.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár