„Fajn. To vaše video je niečo fenomenálne. Nie len vďaka tomu, že som to nahral a postrihal... ide o vašu charizmu a to všetko okolo toho. Ste pre to stvorení, zamiloval som sa do vašej hudby a vo všetkom heterosexuálnom význame som sa zaľúbil aj do vás.“
„Čo?“ rozosmial sa z Bena Kori, „nepreháňaš?“
„Myslíš?“ klikol na zložku na ploche notebooku, našiel čo hľadal a pustil nám prvýkrát naše video.
Musel som uznať, že mal neskutočný talent a postrihal a spracoval to spôsobom, ktorý vystihoval tému, hudbu, náš štýl, akoby bol v našich hlavách. V titulkách sa objavilo:
Hudba a text- JENAKOTE
Hrali- (JENAKOTE) Jerry, Nat, Kori, Ted a fans.
Scenár- Nena.
Strih a kamera- Ben.
Keď video skončilo, pozerali sme na Bena s otvorenými ústami a ako prvý sa ozval Jerry: „Ben, si bezchybný.“
Ben sa vystrel a rozžiaril: „ďakujem za pochvalu. Teraz chcem od vás počuť kde to zverejnime.“
„Kde asi?“ nerozumel Ted, „máme našu stránku, kde fanúšikov o všetkom informujeme.“
„Ja viem, lenže stále máte ten istý fanclub z Roky baru. Chcem, aby ste zariskovali a dosiahli niečo viac.“
„Už video je niečo viac,“ krútil som hlavou.
Ben si prekrížil ruky: „moja predstava je nabúrať sa na internetovú stránku VŠMU a hodiť to na ňu.“
Ted zapískal, Kori vyvalil oči, Jerry stratil reč.
„Ty si sa zbláznil,“ zareagoval som.
„Čiže nie ste ochotní riskovať,“ vyvodil si.
„Je to veľké riziko. Môžu nás vyhodiť,“ pokračoval Ted.
Nahol sa k nám: „viete si predstaviť čo nastane? Enormné halo, urobíte rozruch, všetci si to budú chcieť pozrieť a fanclub sa tak rozrastie, ako si to nedokážete ani predstaviť.“
„A medzitým nás možno vyhodia,“ jednoducho ho doplnil Jerry.
„To už je riziko, ktoré budete musieť riskovať. Okrem iného sa postarám o to, aby nezistili, že sme to na stránku hodili my.“
„Počuj,“ nešlo mi to do hlavy, „čo si zač?“
Prekrížil si ruky na hrudi: „azda ste sa s Nenou nestihli okrem intímnosti venovať aj niečomu inému, aby si sa jej to spýtal?“
Nervózne som sklopil pohľad a hľadel si na ruky.
„Ježiš,“ pochopil Ben, „vy ste spolu naozaj spali? Robil som si len srandu.“
„Ver, že sranda to nie je,“ odpovedal som kriticky.
„Prepáč,“ prikývol, „no dala prednosť tebe pred Leom, to o niečom svedčí.“
„V čom podľa teba dala prednosť mne pred Leom?“ pýtal som sa sarkasticky.
„Celá právnická fakulta rieši ich vzťah a sú podľa ostatných dokonalý pár. No nepočul som, žeby mu dokazovala lásku tak ako tebe. Vybavila ti natočenie videoklipu. A okrem iného ten smiech na videu je Nenin, to dobre vieš.“
Zatvoril mi tým ústa a napadla ma ďalšia vec: „čo ti dala za to, že si natočil náš videoklip? Nemyslím, že si to urobil z dobrosrdečnosti.“
„A dostávame sa k predošlej téme čo som zač. Pracujem ako IT technik a VŠMU je len niečo ako hobby. S Nenou sme sa spoznali na prednáškach externých prvákov a asi dva mesiace pred odovzdávaním semestrálnych prác ma nechala priateľka s ktorou som chodil šesť rokov. Nemal som vôbec nápad, chcel som to vzdať, no vtedy mi Nena pomohla a napísala mi scenár. Nakoniec som mal jeden z najlepších krátkych videí a stal som sa jej dlžníkom. Teraz si vybrala protislužbu a myslím, že lepšie urobiť nemohla.“
„IT technik?“ zopakoval Jerry, „preto ten návrh s nabúraním sa do školskej stránky?“
Prikývol: „presne tak. Jediné riziko je, že vás na tom videu spoznajú.“
Všetci sme sa zamysleli, rozmýšľali a pozerali jeden po druhom.
„Nemyslíte, že to za ten risk stojí?“ opýtal sa Kori.
„Sme tretiaci,“ pripomenul mu Jerry.
„A?“ pridal sa Ted, „vždy sme chceli robiť hudbu pre čo najviac ľudí.“
Prikývol som: „aj ja som za.“
Jerry sa usmial: „spoločne proti všetkým?“
Vystrel som ruku, Ted dal svoju na moju, potom Kori a nakoniec Jerry so žiarivým úsmevom.
„Tak sa mi to páči. Idem na tom popracovať, majte sa,“ rozosmial sa Ben, vzal notebook a ponáhľal sa preč.
Leo:
Prešiel som na koniec chodby, uvidel dvere dekanatu a zaklopal. Otvoril mi otec a pustil ma dnu.
„Ahoj,“ položil som si tašku na stoličku oproti kancelárskemu stolu a na druhú sa usadil, „o čo ide?“
„Ty nevieš?“ vrátil sa otec k stolu a otočil na mňa notebook s FB stránkou AntiLeo, „nemyslíš, že o toto?“
„Je to stránka závistlivých idiotov,“ odpovedal som jednoducho.
Pustil video z prednášky: „vážne?! A tie fotky so štetkami?!“
„Stalo sa.“
„Stalo sa?!“ rozkričal sa, „Leo, neser ma! Si na smiech a tým pádom aj ja! A celá škola! Uvedomuješ si kto si?!“
„Uvedomujem.“
„Ešte aj priateľka sa ti z toho smeje! Video zdieľa stále viac a viac ľudí a všetci si na nás ukazujú!“ kritizoval ma.
„Nič s tým nespravím. Prejde ich to.“
„Nevieš si urobiť poriadky s priateľkou?!“
Prevrátil som očami: „otec, upokoj sa. Mám to pod kontrolou.“
„Toto je všetko, len nie pod kontrolou! Ak to nenapravíš, obujem sa do toho ja, je ti to jasné?!“
„Urobím to po svojom.“
„To dúfam,“ zaklapol notebook, „vypadni.“
Postavil som sa, vzal tašku a vytočene odišiel. Chceli vojnu na život a na smrť? Majú ju mať.
Nat:
Od stretnutia s Nenou prešli tri dni. Nemohol som myslieť na nič iné a preklínal som Lea. Vymýšľali sme ďalšiu pomstu, no na nič sme neprichádzali. Zadosťučinením bolo, že stránka AntiLeo mala cez 300 zdieľaní a video z prednášky cez tisícku zhliadnutí. Tešilo nás to a potápal sa pomaly ale isto...teda... zatiaľ.
Zatvoril som obchod, dal do uši iPod, kráčal tmou smerom do Rocky baru a tešil sa na dnešný koncert. Hudba bola moje pomyselné svetielko na konci tmavého tunela bez Neny.
Nena:
Jedla som v obývačke večeru, keď ku mne došiel vyfintený Leo. Ovial ma jeho značkový parfum.
„Máš rande?“ usmiala som sa.
„Mohla by si prestať? Nemám. Idem niečo vybaviť,“ vložil si mobil do vrecka a odišiel na chodbu.
„Naozaj? Pozdrav odo mňa Veroniku,“ uškrnula som sa sama pre seba.
„Tebe to asi nedá spať,“ kričal mi cez celý byt.
„Nemôžem za to, že ma svine vytáčajú,“ odhryzla som si z hrianky.
Zabuchol za sebou dvere a automaticky som vyskočila na nohy. Odložila som večeru do kuchyne a utekala sa obliecť. Potrebovala som Nata vidieť. Aspoň ho vidieť. Bez rozprávania. Len vidieť jeho tvár, všetko, čo som tak veľmi milovala. Na chladničku som pripla odkaz, že som dostala chuť na McDonald, schmatla peňaženku a utekala do mesta.
Pred Rocky barom som zbadal známu tvár a vítal ma s rovnakým úsmevom ako vždy.
„Nena sa nám vrátila?“ reagoval prekvapene Tobias.
„Len na dnes,“ usmiala som sa, „keby niečo, nikdy si ma tu nevidel.“
„Dobre,“ prikývol a pustil ma dnu.
Za tie mesiace sa tam nič nezmenilo. Rovnaká hudba, rovnaký typ ľudí, to, čo ma kedysi tak veľmi fascinovalo. O pol hodiny sa mal začať koncert a nedočkavo som sa schovávala v dave ľudí. Netrvalo dlho a konečne som ho opäť videla. Na tvári sa mi určite vytvoril úsmev od ucha k uchu a nevedela som si pomôcť. Vychutnávala som si s ostatnými úžasný koncert a lietala v oblakoch.
„Ste neskutočné publikum,“ usmieval sa Nat a uklonil sa, „ďakujeme. Viete... všimli sme si, že poznáte naše texty, každý koncert ich s nami spievate a preto sme sa na skúškach rozhodli, že si pre vás pripravíme prekvapenie,“ odmlčal sa a všetci začali nadšene kričať a vrieskať na celé hrdlo, „beriem to ako súhlas.“
Neostávalo mi nič iné len prekvapene pozerať. Zhasli pódiové svetlá, chvíľku sme nič nevideli až sa rozsvietili a všetci štyria stáli v sivých mikinách s kapucňami na hlavách chrbtom k nám. Nat zdvihol ruku a začala hrať hudba.
Ej, ej, ej- to jediné mi stačilo počuť a skoro som omdlela. Začali spievať od Justina Biebera- One time. Klesla mi sánka, pozerala som na nich a smiala sa ako divá. Natov hrubý hlas s daným textom, hudbou doplnený o tanečne kreácie z videoklinu (vrátane srdiečok kreslených prstami) bol neopakovateľný zážitok. Najlepšie na tom bolo, že celé rockové publikum kývalo hlavami do rytmu, spievali s nimi, šaleli a povzbudzovali ich. Od smiechu ma až bolelo brucho a po dlhom čase som sa cítila neopísateľne šťastne.
„A jeden z nich je môj snúbenec,“ ozvalo sa zrazu vedľa mňa. Obzrela som sa a uvidela pri sebe stáť Niky.
Smiech ma prešiel a zvážnela som: „nehovor, že som tu bola.“
„Ja určite klamať nebude,“ povedal človek vedľa mňa z druhej strany a uvidela som Bena s kamerou.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár