Čiapka.

Tento príbeh sa mi stal túto sobotu, 13.2.2016. Cestovala dom do práce. Ako obyčajne som vystúpila na zastávke z MHD autobusu a svižným krokom sa ponáhľala cez vstup nemocnice k výťahom. Oblečenú som mala čiernu bundu, čierne leginy, čierne čižmy a na hlave, pre príbeh dôležitú, čiernu vlnenú čiapku s ušami a veľkou čiernou mašľou. Identifikačnou kartou som privolala výťah, cez slúchadlá mi hral rock a čakala. Bola prázdna chodba a tak som si trošku kývala hlavou do hudby. Konečne prišiel výťah, vstúpila som do neho a periférne som zaregistrovala, že sa niekto ponáhľa tiež nastúpiť. Zadržala som dvere výťahu, usmiala sa a vbehla ku mne staršia pani s blond krátkymi vlasmi a okuliarmi. Hneď som si vypla hudbu.

„Dobré ránko sa praje,“ usmiala som sa.

„Aj vám,“ opätovala mi úsmev, „ďakujem, že ste počkala.“

„To je samozrejmosť, nemáte za čo, aj nabudúce. Na ktoré idete poschodie?“

„Pätnásť.“

Stlačila som jej číslo a ozval sa mi mobil z ktorého vyšiel detský smiech (moja zvučka na messanger a sms-ky). Pozrela som kto mi píše, keď pani vybuchla v smiech.

Pozrela som na ňu: „prepáčte, ja mám takú zvučku.“

„Neospravedlňujte sa. To ja vám ďakujem.“

Ostala som zarazená: „za čo ďakujete?“

„Máte úžasnú čiapku. Odkedy som vás videla kráčať po chodbe, tak ma z vašej čiapky a mašličke na nej zaplavila optimistická nálada. Potom váš neskutočne radostný úsmev a nakoniec tá zvučka v mobile. Je sobota, pol siedmej ráno, idem do roboty a už ste mi zlepšila náladu nie na celý deň, ale rovno na celý týždeň. Za to vám ďakujem.“

Stratila som reč a zmohla som sa len na: „to som rada. Ani neviete ako to na druhej strane potešilo mňa.“

„S vami musí byť prekrásny a pozitívny život.“

Na toto som už dupľom nemala čo povedať. Úplne ma odrovnala. Výťah zastal na pätnástom poschodí, rozlúčili sme sa a pokračovala som sama.

A práve vtedy som si uvedomila na akých drobnostiach visí šťastie, optimizmus a dobrá nálada. Na úplných maličkostiach, čiapke, úsmeve, zvučke a temnota skazeného sveta je zrazu akosi znesiteľnejšia... neviem kto bola tá pani, no doteraz si vyčítam, že som v tom šoku zabudla poďakovať ja jej. 

 Skutočný príbeh

6 1 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu