„Som rád, že si prišla. Chcel som s teb....,“ začal Max.
„Buď ticho a počúvaj ma! Ty bývaš s nimi, tak blízko a ani raz si sa neukázal?!“ vybuchla som.
„Súdom si mi zakázala sa s nimi stretávať,“ tváril sa ako idiot.
„Platilo to len vtedy, keď si drogoval. Nemôžeš sa mi čudovať.“
„Nemusela si styk zakázať úplne.“
„Ty si ich nechal v postieľkach plakať zatiaľ čo si ležal v obývačke sfetovaný. A keď sme sa pohádali, tak si ma dva krát udrel. Ešte stále sa mi čuduješ?!“ nedokázala som sa ovládať.
„Nečudujem. Preto som síce nerád, no súhlasil s rozvodom. Nen... ja som sa naozaj zmenil. A chcem sa s dvojičkami stretávať.“
„Zrazu? Keď si skončil v nemocnici a kričím tu na teba?! Mal si za mnou prísť. Okrem toho som ti už povedala, že ak sa s nimi chceš stretávať, musíš ma presvedčiť. A tým, že sa neukážeš keď si 10 minút od nás ma jednoznačne nepresviedčaš,“ spustila som na neho kritiku.
„Možno som sa bál ukázať sa.“
„Ty sa bojíš vlastných deti?“ nerozumela som.
„Nie. Bojím sa, že im zas ublížim. Teraz by si to už pamätali,“ oči sa mu zaleskli.
Ostala som zarazená. Odkedy mi vtedy fyzicky ublížil, tak som ho brala ako najväčšieho sviniara. No keď tu teraz ležal a toto hovoril... stiahlo mi celé vnútro.
„Nikdy som sa nesnažila o to, aby si ich nemohol vidieť. Chcela som len aby si sa spamätal a vyliečil. Milujem svoje deti a ukrátiť ich o otca nemienim. Pokiaľ sa nestalo to, čo sa stalo, tak si bol výborný otec.“
„Ver mi, že sa chcem opäť stať dobrým otcom.“
„V to dúfam,“ povzdychla som si a prekrížila si ruky,“ a čo si chcel odo mňa?“
„Keď sme už pri tých výčitkách,“ bolestivo sa posadil,“ prečo mi predpisuješ opiáty?“
„Je to len Dolsin,“ nerozumela som,“ pre mňa ako lekárku je automatické, že po operácií predpíšem Dolsin.“
„Takže si to nespravila náročky.“
„Priznávam. To, že som si dovolila ti zmierniť bolesť, som ako lekárka spravila náročky,“ hovorila som sarkasticky.
„Ja si neželám aby mi pichali opiáty! Neprešiel som si liečením, aby som sa kvôli debilnému Dolsinu vrátil späť k drogám!“
Ostala som len stáť s otvorenými ústami. Kričal na mňa. Podišla som k posteli, vzala papier, naordinovala namiesto Dolsinu Novalgin a odišla.
Max:
Keď odišla, všetko mi došlo. Prehnal som to. Zosmutnel som a v duchu si zanadával.
„Mal si pravdu,“ prihovoril sa Karol.
„Neurobila to naschvál,“ povzdychol som si,“ chcem byť so svojimi deťmi.“
„A ... chceš byť aj s Nenou?“ položil otázku.
„Stále ju milujem. Nikdy som neprestal,“ priznal som otvorene. Všetko čo na nej bolo mi pripadalo neskutočne dokonalé. Od dlhých vlasov, tmavých očí po celú postavu.
Sadol si: „po toľkom čase?“
„Zažili sme spolu prekrásne chvíle. Najkrajšiu svadbu na svete. A pod srdcom vynosila a priviedla na svet naše deti. Neurobila nič, čim by mi ublížila. Ako by som ju mohol prestať milovať?“ pýtal som sa ja.
„Dobre,“ odkašľala si Elena,“ takže teraz zahajujeme operáciu staro-nový život.“
„Čo?“ pozreli sme na ňu s Karolom.
„No predsa dáme Maxa a Nenu zas dokopy,“ vysvetlila.
„Bol by som rád, ale asi je neskoro,“ podotkol som smutne.
„Pokiaľ sa nevydala za iného tak nádej stále existuje. Pomôžeme ti. Prisahám,“ postavila sa a natiahla ku mne ruku.
„Prisahám,“ postavil sa aj Karol a položil ruku na jej.
Rozosmial som sa no potom som urobil to isté a hrdo povedal: „prisahám.“
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár