Ja proti vám normálnym (alebo?).

Veľmi často sa stretávam s názorom, že som divný človek a hrám sa na príliš dospelú. Už od mojich dvanástich rokoch mi to ľudia vravia. A ja sa chcem pri mojich 24 rokoch spýtať pár vecí...

Vy, vraj normálni, fajčíte a drogujete a dobrovoľne si ničíte zdravie a ja, tá čo fajčenie ani neskúšala, som divná?

Vy, vraj normálni, pijete alkohol každý piatok a sobotu, chválite sa tým na facebooku, pestujete si alkoholizmus, alebo pod vplyvom alkoholu niekomu ublížite, a ja, čo som nikdy nevypila ani kvapku alkoholu, som divná?

Vy, vraj normálni chlapi, ste ochotní pretiahnuť každú chuderu len preto, že vám dá na záchode diskotéky a to radšej, akoby ste mali poriadny vzťah so slušnou babou a ja, tá, ktorá chce morálne grcať a nesúhlasí, keď mi poviete, či ma môžete odblaniť, som divná?

Vy, vraj normálni, radšej sebecky pozeráte na seba, človeka radšej opľujete akoby ste mu mali ľudsky pomôcť (čo podľa mňa vyplýva z názvu, že sme ľudia) a ja, čo nedokážem ako človek povedať nie a odmietnuť pomoc, som divná?

Vy, vraj normálni, radšej budete bezducho hrať počítačové hry, akoby ste mali robiť niečo duchaplnejšie a ja, ktorá miluje knihy, píše a snaží sa niečo tomuto svetu dať som divná?

Neviem ako vám, no mne sa zdá, že divný je tu niekto iný , nie ja. Česť výnimkám a pokiaľ ta výnimka nie ste a patríte k tým „normálnym“, prosím... už ma vaše názory, že som divná nezaujímajú rovnako ako ma nezaujímali miliónkrát predtým. 

 Úvaha

2 1 2 0 1

Komentuj

6 komentov k blogu