„Dobre,“ prikývol,“ priznávam, že máš pravdu. Ale čo sa týka nášho vzťahu, tak to chcem niekam posunúť.“
„A ako si to predstavuješ?“ nerozumela som.
„Nemusíme sa bozkávať alebo držať sa na verejnosti. Ale chcem aby si súhlasila s reštauráciami, divadlami, kinom.“
„Fajn,“ usmiala som sa,“ s tým súhlasím.“
„Som rád, že sme sa dohodli.“
„Aj ja,“ uškrnula som sa a nahla sa k nemu,“ môžem sa niečo spýtať?“
„Môžeš,“ rozosmial sa a hral so mnou.
„V súkromí ťa bozkávať a držať môžem?“ dala som ho ľahnúť.
„Nie,“ stiahol ma na seba,“ musíš.“
Začali sme sa bozkávať a znovu som prežila krásne chvíľky a krásnu noc. Seb bol muž o akom som vždy snívala. Napriek tomu koľko mal rokov vyzeral úžasne, pôsobil mužne zatiaľ čo povahou bol spravodlivý, chápavý, jemný a predovšetkým ochranársky typ. Správal sa empaticky a nikomu nikdy nechcel ublížiť. Proste získal si ma. A uprostred noci som si uvedomila, že je to predsa len tá láska o ktorej sa toľko píše.
Na druhý deň ráno ma ako vždy prebudil budík. Seb ma objímal zozadu a vôbec sa mi nechcelo vstávať. No musela som. Opatrne som dala zo seba dole Sebove ruky.
„Kam ideš?“ prebudil sa.
„Zvonil mi budík. Pokojne spi,“ postavila som sa.
„Uvedomuješ si, že kebyže sa nemusíš zastaviť doma, tak máš ešte pol hodiny času?“
„Musím sa osprchovať,“ vysvetlila som mu.
Posadil sa: „sprchu mám aj ja.“
„Musím sa naraňajkovať.“
„Jedlo mám aj ja,“ opakoval.
„Musím sa prezliecť.“
„Prišla si prezlečená. Nezabije ťa ak si dáš to isté v čom si ku mne prišla.“
„Ale....,“ nemala som argument,“ vážne by to bolo výhodnejšie.“
„Určite áno. Poď späť,“ odkryl prikrývku. Usmiala som sa a vrátila sa k nemu. Užívali sme si pol hodiny prítomnosť toho druhého až sme museli vstať.
„Idem urobiť raňajky, keď sa osprchuješ, zíď do kuchyne,“ informoval ma Seb.
„A... nechceš ísť do sprchy so mnou?“ spýtala som sa zvodne.
„Kebyže idem do sprchy s tebou, tak nestihneme do práce,“ zabával sa na mojej poznámke a ponáhľal sa v župane dole. Tak som vošla do sprchy a osprchovala sa. Po pár minútach som vyšla z kúpeľne len v osuške a zbehla dole.
„Seb? Nevidel si moju podprsenku? Neviem ju nájsť,“ vošla som odhodlane do kuchyne a medzi dverami zamrzla,“ ehm...“
V kuchyni stál Seb s chlebíkmi na linke a Simon oproti nemu, ktorý aktuálne zamrzol presne tak ako ja.
„Čo?“ vykoktal sa a pozrel na Seba.
„Ja ti to vysvetlím,“ začal Seb.
„Ako?! Robíš mi morálne kázne a zatiaľ spávaš s ňou?!“ kričal na neho.
„V prvom rade si tu dnes nemal prísť,“ začal Seb.
„“Prepáč“, že som niečo chcel vyriešiť so svojim otcom!“
„Nemyslel som to tak.“
„Teoreticky by ti mohla byť dcérou. Uvedomuješ si to?“ prekrížil si ruky Simon,“ vždy som ťa bral za vzor niečoho dokonalého čo nikdy nebudem. Vždy som si pripadal, že som v tvojich očiach zlyhal. No teraz mi to tak nepripadá,“ surovo povedal otcovi do očí.
„Simon,“ prihovorila som sa mu. No nereagoval. Práve naopak. Odišiel a zabuchol za sebou dvere.
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
fartgas
20. 11.novembra 2013 22:30
Ooooou, kruteeee :/ ale pekné
Napíš svoj komentár