„Za čo sa ospravedlňuješ?“ nerozumel.
„Že som ti zavarila so Simonom.“
„Prestaň. Nemôžeš za to čo sa stalo,“ tvrdil no nevyzeral tak.
„Môžem. Nemala som tu tak vbehnúť. Ale prisahám, že som netušila, že tu je.“
Až vtedy sa rozosmial a podišiel ku mne.
„Nen upokoj sa. Ja sa s ním porozprávam a všetko sa vyrieši.“
„Ani nevieš ako ma to mrzí. Ten jeho výraz keď ma zbadal v osuške,“ chytila som sa za hlavu.
„Netráp sa kvôli tomu,“ pobozkal ma.
„Vážne?“
„Vážne. A teraz poď jesť,“ podal mi chlebíky a ďalej sme si užívali ránko podľa predstáv.
Síce sme došli jedným autom, do firmy som vošla prvá a Seb o pár minút neskôr. Tvárili sme sa akoby sa nechumelilo a pozdravili sme sa. Pracovali sme ako vždy a po obede som sa rozhodla vziať veci do vlastných rúk. Zišla som bez Sebovho vedomia o poschodie nižšie.
„Ahoj Tereza,“ pozdravila som ju pri stole.
„Ahoj Nena. Potrebuješ niečo?“
„Hovoriť s pánom Simonom. Mal by na mňa čas?“
„Samozrejme. Pokojne choď,“ ďalej si písala na počítači.
„Ani ma neohlásiš?“ spýtala som sa prekvapene.
„On aj tak nič nerobí.“
„Jasne,“ usmiala som sa a zaklopala na dvere kancelárie s menovkou Simon Rover. Keď sa ozvalo ďalej, otvorila som a vošla. Akurát volal a ukázal mi aby som počkala. Tak som si sadla na stoličku a počúvala ako si dohaduje večernú žúrku. Čakala som desať minút kým dotelefonuje a zatiaľ som si obrezala nechty.
„Čo chceš?“ spýtal sa ma pohotovo, len čo zložil.
„Som rada, že sa tešíš na opilecku noc, no chcela by som vyriešiť dnešné ráno.“
„Chceš ma kritizovať? Ty a môj otec ste tí poslední, ktorí majú čo hovoriť o morálke a etike,“ vyšplechol mi do očí.
„Prestaň. Chcem ti to vysvetliť.“
„Myslíš to, že spávaš s mojim otcom? Pokiaľ mi nechceš opísať detaily, o čo nestojím, tak neviem čo chceš vysvetľovať,“ prekrížil si ruky.
„Nie. Myslím to, že si tvojho otca vážim a mám s ním vzťah.“
„Ja si vážim veľa ľudí a napriek tomu s nimi nespím.“
„Pozri,“ oprela som sa rukami o stôl,“ je mi jedno čo si o mne myslíš. Je mi jedno či ma pokladáš za vypočítavú mrchu. Mne ide o tvojho otca. A ten si nezaslúži aby si sa k nemu takto správal. Prečo? Lebo by ti zniesol aj modré z neba a chce pre teba len to najlepšie. To, že teraz chodí so mnou je vec, ktorú budeš kvôli tomu akceptovať.“
„Čo robí? Chodí?“ vybuchol smiechom.
„Áno. Chodí so mnou. Máš niečo proti?“ vystrela som sa.
„Ty by si mala mať niečo proti. Môže ti byť otcom.“
„Ale ja ho tak neberiem. Ja ho beriem ako človeka, ktorý ma emocionálne napĺňa a je stelesnením toho, čo očakávam od skutočného muža. A koľko ma rokov mi žily netrhá.“
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
fartgas
25. 11.novembra 2013 21:46
pekná kapitolka
Napíš svoj komentár