„Áno. A nie je to vypočítavosť o čom si zrejme presvedčený,“ povedala som s istotou v hlase.
„Nemôžeš poprieť, že si si tým vzťahom polepšila,“ uškrnul sa.
„Samozrejme. Emocionálne.“
Prevrátil očami: „skôr som myslel prestížou a finančne.“
„Nikto nevie, že spolu chodíme, takže o prestíži nemôže byť reči. Čo sa týka financií, tak nepokladám kupenú večeru za niečo, čo je zneužívanie,“ uvažovala som.
„Neverím, že ti ešte nedal darčeky.“
„Nedal. Lebo som to nechcela. Pozri.... ja nie som zlatokopka. Mám tvojho otca úprimne rada. A preto ťa prosím aby si to akceptoval. Trápi sa kvôli tomu ako si sa to dozvedel.“
„Má aj prečo. Vodu káže a víno pije,“ kritizoval Seba.
„Nesmieš to tak brať.“
„Prečo by som nemal? Vyhodil moju predošlu sekretárku a hodil mi sem Terezu,“ hromžil.
„Ale ja nie som Sebova milenka. Ja s ním mám vzťah. V tom je rozdiel medzi mnou a tvojou predošlou sekretárkou.“
„Tak dobre,“ prekrížil si ruky,“ otec nemôže za to, že ho pobláznila nejaká mladá žena. Rešpektujem váš vzťah len kvôli nemu.“
„Vážne si myslíš, že ho využívam?“
„Poznám to z vlastnej skúsenosti. Ak už nemáš nič iné na srdci, môžeš ísť.“
„Máš o mne mizernú mienku.“
„To si píš,“ ukázal na dvere. Postavila som sa a odišla. Nie tak nahnevane ako skôr sklamane. A bála som sa, že môj a Sebov vzťah tak budú brať všetci. Vrátila som sa na svoje miesto a ďalej pracovala.
O mesiac:
Sedela som na stole v Sebovej kancelárií a Seb bol oproti mne na stoličke. Hľadeli sme si do očí.
„Poď so mnou,“ držal ma za ruky.
„Nie. Bude to nápadné,“ protestovala som.
„Je to len služobná cesta do Ameriky,“ zľahčoval.
„Za tento mesiac sme si vymysleli už dve služobky z ktorých sme mali dovolenky. Je to okaté.“
Samozrejme, že by som s ním rada šla, lenže po výletoch do Paríža a Talianska sa začali šíriť reči po firme. Preto som pokladala za nutné aby teraz cestoval len Seb a na reálnu konferenciu.
„Budeš mi chýbať.“
„Sú to len štyri dni,“ usmiala som sa a pobozkala ho,“ vydržíme.“
Na Paríž a Taliansko som mala prekrásne spomienky. Hlavne na tu neskutočnú romantiku a lásku, ktorú sme si navzájom preukazovali.
„Tak dobre. Večer ti zavolám.“
„Budem sa tešiť,“ silno som ho objala.
„Aj ja,“ povzdychol si a pobozkal ma na krku.
„Mal by si už ísť. Zmeškáš lietadlo,“ pripomenula som.
„Nechce sa mi,“ pošepkal.
„Zlatko. Budeme spolu mysľou dobre?“ usmiala som sa a pobozkali sme sa.
Nakoniec sme sa lúčili desať minút kým si nezbalil posledné veci a neodišiel. Ostala som sama v kancelárií a zosmutnela. Na Seba som si veľmi zvykla. Druhá vec bola tá, že ráno som bola u doktorky. A nervózne som čakala na výsledky. Pozrela som na stôl, že skontrolujem, či mi nevolala doktorka no s hrôzou som zistila, že tam leží len Sebov mobil bez obalu. Môj nikde.
Sebastian:
Prechádzal som letiskom, keď mi začalo vibrovať vrecko. No nepočul som svoju zvučku ale inú. Neninu. Vytiahol som mobil z puzdra a všimol si, že som omylom vzal jej mobil. Najväčšie prekvapenie ma ale čakalo na displayi- Dr. Franková gynekológia.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
fartgas
30. 11.novembra 2013 15:31
konec zabitý !! Uplne teším sa
Napíš svoj komentár