„Ty si priznala, že ma ľúbiš?“ spýtal sa ma prekvapene. Bola pravda, že doteraz som sa tomu vyjadreniu bránila.
„Áno lebo to tak je,“ odpovedala som rozhodne.
„Prečo plačeš? To ťa tak vzala naša hádka?“ nerozumel.
„Čo? Veď sa zrútilo lietadlo,“ pozerala som na neho ako na cvoka.
„Aké?“ stále bol mimo.
Vykašľala som sa na vysvetľovanie a ukázala som mu monitor. Hľadel a tiež zbledol. Samozrejme, že sa na chodbe zhromaždila polovica firmy.
„To sa vážne stalo?“
„Áno. Bála som sa, že si zahynul.“
„Odišiel som z lietadla hneď po našej hádke. Nevydržal som tam sedieť keď vyšli najavo takéto potencionálne novinky.“
Usmiala som sa cez slzy: „prepáč. Mrzí ma to.“
„Mňa viac. Zachoval som sa ako idiot. Hanbím sa za to. Potom ti to vysvetlím. Ty prepáč mne.“
Všimla som si ako na nas všetci zazerajú. Upokojila som sa a utrela si slzy.
„Teraz to neriešme dobre? Porozprávame sa osamote,“ navrhla som.
„Ale ja to chcem teraz riešiť. A poviem to pred všetkými.“
„Seb,“ pošepkala som mu,“ všetci na nás pozerajú.“
„Mne je to jedno. Vieš prečo som tak dlho šiel z letiska sem?“
„Neviem.... zápcha?“ hádala som s pobavením a smiala sa.
„Nie. Bol som na nákup,“ usmial sa a kľakol si predo mňa.
„Čo?“ smiech ma prešiel,“ Seb postav sa. Čo blbneš?“
„Bol som kúpiť toto,“ vytiahol krabičku a otvoril ju smerom ku mne. Bol v nej prekrásny velikánsky zásnubný prsteň s diamantom.
Vyvalila som na neho oči: „preskočilo ti? Ani nevieme či to čo si myslíme je pravda. Nevolala som doktorke.“
„Nen, jednu pravdu poznám stopercentne. Milujem ťa a chcem si ťa vziať.“
„Preboha,“ pošepkala som, no úsmev sa mi vrátil späť na tvár. Spolu so slzami,“ to myslíš vážne?“
„Nena Orntová, vydáš sa za mňa?“ položil otázku.
Tiež som si kľakla a bozkala ho. Bol celý môj život. A tak to malo byť.
„Áno,“ rozosmiala som sa a pohladila ho po tvári,“ veľmi rada.“
Niekto by čakal, že sa miestnosťou rozoznie vrava, no práve naopak. Okrem mňa so Sebom nerozprával nikto, bolo počuť aj spadnutie špendlíka a pozerali na nás s otvorenými ústami.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
kakofonicka  9. 12. 2013 19:59
normálne mám slzy v očiach dojalo ma to
 fotka
1dada5  11. 12. 2013 10:12
Nebola som tu mesiac kvôli škole a keby som vedela ako to bude pokračovať bola by som tu celé dni, krása
Napíš svoj komentár