vyšlapávam chodníky
do asfaltových parkovísk.
Nehrám síce na lutne
ale popod fúzy
si ľahostajne recitujem ako Nero.
Verše o požiari, ktorý som údajne založil,
ako skalpelom hladím ťa,
dorážam ako metronóm.
jadrovým hodinám do kroku.
V každej žene je kus muža a naopak,
preto sa tak často nemávame sami radi.
V odraze, zdáme sa krásni, odvážny i plachí,
inokedy neproporčný,arogantní,
len by sme si prijebali.
Blížim sa ako Kainov kyj- lomeno
pacientka s diagnózou hystéria.
Obraciaš sa, slow-moušn,
nedočkavá Lótova žena.
Budeš musieť byť hravá,
ale nedovolím aby hračka.
Nebudem tvoje ego, veľkňaz ani otec.
Nerozumiem ako, ani prečo,
ale predsa mám na teba trademark i patent.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár