do permanentnej nehy,
ako vlkosť ktorá v suteréne,
naplní javorové drevo-
kĺzke, belasé, účelné,
hranoly plesnivom,
v dialke snivej som ta videl,
i dnes sa cítim clivo,
o bolesti v hlave-
túžbe hasnúcej no zatiaľ hravej.
že istotne ťa zneistím,
keď obalím ťa lístim,
v anglickej záhrade
v Anglicku,
ked dožijem-
ten strach o teba,
ktorý vo mne kliesni,
cestu ako prieplav,
aby vytvaral medzi nami
úzke dopravné tepny,
aby prispeli tak k vzniku
priemyselnej revolúcie
a tak budeme si hopsať
s plnými vreckami vodnej-pary
medzi nami.
V dialke som ta videl,
asi na 5 milimetrov,
moje pery od tvojej šije,
a ty hladila si mi lopatky,
ja prezmenu lopotil
či pobozkám ťa svižne,
ako druhorodený zlosyn
čo strhne,pannu do Váhu,
važiť ťa chcem,
na rukách
silne.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Joj! ...a cele mi to pripomina Apollinaira!! ...a vobec, kubofuturizmus ako vysity
Krasa.