Neviem, prečo som ti tie slová hovorila.
A cítim sa ako zradca, lebo som nechcela byť dievča, ktoré zabudne na lásku.
Bolo to kvôli smiechu? Pamätám si, že sme sa smiali. A lot. Pamätám si slnko, trávu a nezábudky a šťastný smiech. Asi sme sa smiali na hlúpostiach, len preto, lebo sme boli šťastní.
Určite to nebolo kvôli dlhým rozhovorom a spoločným názorom. To sme nemali. Skúšali sme sa rozprávať, ale nekončilo to dobre, tak sme to nechávali tak. Škoda, sme dvaja zaujímaví mladí ľudia. Mali sme byť schopní rozprávať sa o hocičom, prekonať rozdielne názory a robiť kompromisy vo svojich životných cieľoch. Miesto toho sme sa tvárili, že je všetko v poriadku aj keď sa nedokážeme rozprávať.
Možno to bolo kvôli tomu, že si bol ku mne dobrý. Je to dôvod na zaľúbenie? Každé dievča chce ten záujem, ten pohľad, že je jediná a najkrajšia na svete, tie slová, že to potrvá navždy a že len s ňou je mu tak dobre.
Roztopená.
Určite malo nejakú rolu aj fyzično. Vždy má. Endorfíny nepustia. Sex je veľmi dôležitou súčasťou vzťahu, a to nie je cynizmus.
Hlavne ale dúfam, že som si nemyslela, že ťa ľúbim len preto, lebo si ľúbil ty mňa. Nie, myslím, že som si myslela, že ťa ľúbim už predtým. Pamätám si, že som to vtedy pokladala za veľmi dôležité - preskúmať si city a zistiť, čo k tebe cítim. A v ten večer si mi to povedal a ja som s čistým svedomím povedala to isté. Vtedy som tomu naozaj verila.
Áno, verila som tomu, že ťa ľúbim. Verila som aj tým slovám, že to bude navždy a že som jediná a najlepšia. A verila som tomu, že sme spolu dobrý pár a že nám to funguje - aj keď sme sa nerozprávali, aj keď sme sa prestali smiať, aj keď si sa už na mňa nepozeral ako na najlepšiu a jedinú.
A dnes si už neviem spomenúť, prečo som ťa ľúbila.
Je mi z toho smutno.
Takže som nakoniec skončila ako cynické dievča, ktoré si nikoho nepustí k telu a duši, lebo neverí sama sebe - bojím sa, že sa zaľúbim, že niekomu uverím a že skončím zavretá v zlom vzťahu.
Zas.
Vrátila som sa k filozofii, že radšej opustím ja skôr, ako niekto opustí mňa.
Ďakujem ti teda.
Za nič.
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
1
sophiajacobs
24. 3.marca 2014 08:21
presnetakto
2
Podľa mňa ti niečo dal... Dal ti časť života kedy si sa cítila šťastná, dal ti aspoň na chvíľu pocit, že si jediná A aj to je niečo. Dal to možnosť pochopiť samu seba. Dal ti dôvod napísať tento blog. Pripadá mi to ako keby si chcela povedať, že V tejto etape si vlastne nebola prítomná... To mi príde jemne pokrytecke, pretože podľa mňa ti toho dal oveľa viac, napríklad aj pohľad A filozofiu, akou sa pozeráš na svet teraz.
Prepáč, možno to tak nie je, ja len že mnohí takúto možnosť nemajú, spoznať svoje Názory aj na konkrétnom prípade.
Prepáč, možno to tak nie je, ja len že mnohí takúto možnosť nemajú, spoznať svoje Názory aj na konkrétnom prípade.
3
@doyouhearme áno, máš pravdu - to všetko mi dal. Ale to všetko je negatívne. Tá filozofia je to, čo mi dnes ničí všetky vzťahy, a to len kvôli tomu, že on bol neúprimný sviniar. Pochopila som samu seba tak, že radšej budem sama, ako sa zas nechať oklamať. Tak, že sa bojím otvoriť hocikomu. A to trvá už dosť dlho.
V konečnom dôsledku mi to za to vôbec nestálo.
Ale keďže som optimista a snažím sa nedívať na (len) negatívne stránky, tak tvrdím radšej, že mi nedal nič, ako by som mala tvrdiť, že mi dal samotu.
Aspoň tak to vnímam ja.
V konečnom dôsledku mi to za to vôbec nestálo.
Ale keďže som optimista a snažím sa nedívať na (len) negatívne stránky, tak tvrdím radšej, že mi nedal nič, ako by som mala tvrdiť, že mi dal samotu.
Aspoň tak to vnímam ja.
Napíš svoj komentár