Kedy som sa stala niekým nehodým druhého pohľadu? Niekým, na koho sa dá ľahko zabudnúť.
Kedy som sa stala nezaujímavou? Nechcem už len počúvať o druhých. Ale svoje nemám čo ponúknuť.
Kedy som sa stala izolovanou?
Mám viniť mojich rodičov za to, že mi nikdy nepovedali, že ma majú radi? Že mi otvorene povedali, že nemám na to, čo dnes bez problémov robím? Že na mojich kamarátoch vždy našli niečo zlé? A že sa rozviedli a pohľad na ich situáciu mi každý deň pripomenie, že nemám urobiť také chyby, ako oni?
Mám viniť seba za to, že si myslím, že byť sama je jednoduchšie? Že keď na seba nebudem priťahovať pozornosť a na nikoho sa viazať, nikto mi nemôže ublížiť?
Možno to je tým, že som sa naučila nevytŕčať medzi ľuďmi. Tí v mojom okolí nemajú radi, keď je niekto lepší, keď niekto na seba viac maká. Som "vtierka" a "nerd".
A možno to je len fáza života.
Ktovie?
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár