Nie je to strašne smutné?
Keby sme žili vo svete amerického krimi seriálu, ja by som bola tá hrdinka, ktorú by nikto nenahlásil missing, a keby náhodou po mne aj pátrali, nikto by nevedel, či som mala nepriateľov a či som sa v poslednom čase správala out of the ordinary.
Tie detektívky sú v podstate všetky na jednu šablónu.
Zmenila som svoj život. Odstránila som z neho zlé vplyvy, odstránila som ľudí, ktorí mi vedome (alebo nevedome) robili zle. Nezostal nikto.
Teraz hľadám nových, inteligentných a nesebeckých ľudí.
Vždy som bola bútľavá vŕba a punching bag pre všetkých. Ľudia si mysleli, že ja som na to, aby som niesla ich problémy, 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Ale mňa nikto nepočúval. Moje problémy nikto nikdy nebral vážne. Až som sa stala úplne uzavretým človekom, ktorý už nemá potrebu nikomu sa zveriť - ani s dobrým, ani so zlým.
Nie je to pekný ani ľahký život.
Nemám sa zle.
Len som osamelá.
A myslím, že keby som zmizla, nikto by si to nevšimol.
Vyznanie
Komentuj
4 komenty k blogu
1
georg21
22. 6.júna 2014 23:50
To si teda nezmenila svoj život, zmenila si prostredie. Nie seba.
3
A prečo sa s problémami iných toľko zaťažuješ? Je to ich problém, však sa netreba nechať do toho vtiahnuť. .
4
@nepodstatne áno, ale dá sa všetko naučiť prežívať aj inak. No ja si uvedomujem, že k tomu treba mať pár vecí, ako je nádej, viera...
Napíš svoj komentár