Získala som skúsenosti a nové pohľady na svet vďaka ľuďom, ktorých mi život ponúkol. Preto viem, že ľudské nálady len málokedy súvisia konkrétne so mnou a preto nemám takéto veci brať osobne. A aj tak.
Každý deň si poviem, že to nemá budúcnosť, nech to nechám tak. Každý deň som po tomto rozhodnutí smutná, že to musím urobiť a hnevám sa na to, že aj keď tvrdím, že ľudia majú robiť to, čo ich robí šťastnými, ja som sa rozhodla ísť opačným smerom. A každý deň ho stretnem a uvedomím si, že to nedokážem nechať tak.
Bolo by jednoduchšie nechať sa tým unášať. Nepresviedčať samu seba, že to za to nestojí, nehľadať malé znamenia, že to nemá budúcnosť, nevzdávať sa. Len byť a ísť s tým, kam ma to nesie.
A byť šťastná.
Ale príliš ľahko sa vzdávam.
Rozmýšľam a pripisujem významy bezvýznamným veciam.
A som smutná.
Miesto toho, aby som bola šťastná.
S ním, ktorý mi povie, že som človek, ktorý mu vždy vyčarí úsmev na tvári
s ním, ktorý mi povie, že nepozná nikoho ako ja
s ním, ktorý mi povie všetko
s ním
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár