sedela som v parku a trhala nevinnej sedmokráske (ktorú nevedomí volajú aj margarétka) lupienky, vyšlo mi neľúbi ma, a nie, nešla som po ďalší kvet, ani som netrhala stopku, proste to vyšlo, usmiala som sa, že ha, ha, dobréé, ale ja som s ním

sedela som s ním na lavičke, a hovorím si: ak je to real, nech mi pozrie do očí, usmeje sa a povie, že ma má rád, ak je to real, dnes to iba nezašepká do mojich vlasov... v ten deň to nepovedal vôbec, ale nechala som to tak, veď čo, som s ním

teraz si hovorím, že som mala veriť na znamenia

keď mi raz napadlo, že prestanem nosiť prívesok na mobil od neho, mala som to poslúchnuť, a nechať ho dole, načo som ho vrátila?

keď som si povedala, že sme over, mala som pri tom zostať, načo sa vracať v spomienkach?

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár