Tento rok som si ale povedala, že budem šťastná. Že poviem čo chcem, I´ll just ask for it. Budem brať šance tak, ako prichádzajú, a nebudem čakať, čo sa z toho vyvinie. Stačilo pasivity. Nastal čas konať. Ísť dopredu. Nebáť sa nevedomosti a tajomnosti a urobiť si vlastnú cestu. Nebáť sa výsledku. Nestarať sa o to, čo povedia iní.
Každý máme svoje vlastné rozhodnutia pred sebou a len my ich môžeme urobiť. Nikto mi s tým nepomôže. Možno je to sebecké, ale musím myslieť na seba. Konečne.
Viem, čo ma urobí šťastnou. Viem, čo ma robí šťastnou. Je to viacero vecí. Niektoré z nich mám. Niektoré mať chcem. Niektoré ale asi mať nikdy nebudem.
Chcela by som zabojovať.
Postaviť sa pred všetkých a povedať, čo naozaj chcem. Vysloviť to, urobiť to, bez ďalšieho rozmýšľania. Urobiť ten krok.
A až potom riešiť následky.
Žiaľ to neviem. Nechcem ľuďom ublížiť. Musím byť veľmi zahnaná do kúta, aby som urobila niečo, čo niekomu môže aspoň kúsok ublížiť. Radšej ja nezískam to, čo chcem.
A to neviem zmeniť.
Chcem byť sebecká.
Chcem byť šťastná.
Miesto toho som empatická.
Nie som nešťastná. Mám sa dobre. Ale viem o jednej zmene, ktorá by ma urobila šťastnou.
A tú urobiť nemôžem.
If you´re leaving
Come back soon
That´s not easy to say
Vyznanie
Komentuj
2 komenty k blogu
1
orphanka
8. 1.januára 2015 20:06
pekny blog ale budem mat sance a nebudem cakat ...zijes v buducnosti .. nehvorim ze mne sa dari zit stale v pritomnosti ale treba sa nastavit inak ..na tento moment nedavat si plany a hovorit co budes robit proste sa postavit a spravit to
2
@Nepodstatne rob čo ťa baví a naplní a nepozeraj na ostatných.....v živote sa stáva že občas zradíme ale najväčšia zrada je zradiť samého seba
Napíš svoj komentár