Raz som napísala blog, aby osud konečne doprial aj jemu. Nech vezme z mojich privilégií a dá jemu!

Asi som prosila príliš.
Zdá sa, že všeličo, čo sa rozpadlo mne, sa zrazu buduje jemu.

Jeho rozvedení rodičia sa dali dokopy mesiac po tom, ako sa moji rodičia.

Kúpili dom. My ten náš kvôli rozvodu musíme predať.

Jeho sestra sa vydala. Môj brat sa rozišiel s priateľkou. A aj ja a on sme sa rozišli.

Trávi celé dni šťastný s novou priateľkou robením vecí, ktoré ho bavia. Ja som celý deň v škole a keď sa z nej vrátim, riešim aj tak len ju.

Myslím si, drahý osud, že mu už stačí. Myslím, že som mu dala viac než dosť. Aj keď nepriamo.

Znie to neuveriteľne sebecky, ale chcem byť raz sebecká aj ja.

Chcem znieť ako malé rozmaznané decko, ktoré sa bojí, že sa mu rozpadá svet.

No a čo.
Nech si občas zaťato dupnem nohou aj ja.

 Vyznanie
Komentuj
Napíš svoj komentár