veľakrát som pokazila veci, na ktorých mi záležalo. Veľakrát som bojovala sama so sebou, aby som nesabotovala svoje vzťahy, lenže podvedome to robím. Podvedome sa nikdy nezbavím toho hlásku, ktorý mi hovorí, že ma všetci aj tak raz opustia. Postupne. Stratila som dve najlepšie kamarátky, mama a sestra sú len internetové vzťahy a nevedia o mne nič podstatné, ona je mŕtva.
Aj ostatní sa stratia z môjho života a ja si neviem predstaviť, aké to bez nich bude. Racionálne mi je jasné, že nič nie je forever a nič nie je perfect. A preto hľadám maličkosti, banality a veci, na ktorých nezáleží, aby som na nich mohla postaviť obranu proti sklamaniu.
Radšej sa ich vzdávam čo najskôr, aby to potom nebolelo.
AKÁ CHORÁ LOGIKA!
Mala by som prestať žiť v tomto strachu. Mala by som proste prijímať veci ako sú a nečakať zlé konce. Konce môžu byť aj dobré. A možno konce ani nemusia byť.
Modlím sa, aby vzťahy, ktoré mám teraz, vydržali večne. Lebo inak to bude bolieť. Strašne.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
bludiacisvetom
9. 2.febuára 2012 09:12
ak sa ja bojím zlých koncov, prosím boha aby aspoň stál pri mne a dal mi silu prekonať to, keď už to nemôžem nijak ovplyvniť a zmeniť udalosti, nech sa stane jeho vôľa....
2
radost netvoria ludia, s ktorymi sa teraz stretavas, ale tvoje srdce, ktore im rozdavas, a preto nikdy na svojej hodnote nestracas. zalezi, ako sa rozhodnes ty.
Napíš svoj komentár