v ten deň som nedokázala udržať v hlave nič. Točilo sa tam len "on sa so mnou rozíde", dookola, vytváralo to alfa hélixy, špirály, hrčkalo to sa a rozpadávalo, bolo to dokonalé divadlo a ja som ho nedokázala ani sledovať
chvíľami sa mi triasli ruky, hlas som však mala 100% pod kontrolou, a správala som sa ako obyčajne. Nepovedala som kamarátkam, že wish me luck, ide sa skončiť najšťastnejší rok môjho života. Asi som stále dúfala, že príde s ružou v zuboch a povie prepáč, ja ťa predsa milujem, a mám len teba...
viete čo? Stačil by mi NÁZNAK toho, že ma stále ľúbi, a ja by som za náš vzťah bojovala! Nedovolila by som mu odísť, podupať mi po srdci, nedovolila by som mu zostať na všetko sám, lebo vzťah je na to, aby sa mohol o mňa oprieť, nie?
keď som sa ho však s dutou bolesťou v hrudi spýtala, či ma ľúbil, sklonil hlavu a strašne dlho nehovoril nič. Bodalo to. Stále, keď sa mi v hlave objavilo: on ťa nemiloval! to bodlo. Stále. To ticho bolo šialené. Zostala mi zima. Možno aj nachvíľu zastal čas. On stále mlčal so sklonenou hlavou. A z jedného oka sa mu vykotúľala slza, a rýchlo ju utrel.
neskôr vysvitlo, že on počul "ale ja ťa stále ľúbim!" a sklonil hlavu pre to, aby sa nerozplakal.
Toľko málo stačí aby to všetko skončilo.
Keby mi v tej chvíli povedal, že ma ľúbi, bola by to odpoveď na moju otázku, a aj by to dávalo logiku na to, čo on počul.
On však zostal ticho. Zabil to celé.
musela som to proste vo mne zadusiť, ak som sa nechcela zblázniť! Ešte pred týždňom mi povedal, že má len mňa. Že bezomňa nie je ničím. Znie to ako fráza. A niekedy, ešte aj teraz, tomu verím.
nemal ma však opustiť. Nezáleží na dôvodoch, teda nie vám, ide o to, ako sa dá v jednom momente všetko pokaziť. Keby povedal, že ma ľúbi! Mohli sme si dať pauzu, keď v tej chvíli chcel byť sám.
netrvalo mu ani celý víkend a povedal, že to chce vrátiť
ježiš, keď čítam tie tvoje blogy, mám pocit, že je niekde nejaká druhá ja, ktorá robí to isté, zažíva to isté, premýšľa (priveľa) rovnako a trápi sa (pre nepodstatné kraviny) rovnako....
neviem, ako sa mám teraz cítiť...
no si mi od tejto chvíľe sympatická
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.